Jediná šanca

Kto má možnosť zanechať najbližším posledné slová na rozlúčku pred odchodom z tohto sveta, zostane po ňom posledná stopa smerovania jeho života.

Kristus si uvedomuje, čo ho čaká, preto svojim učeníkom pohnutým srdcom zveruje najdôležitejšie posolstvá. Ján ich zachytil v troch kapitolách svojho evanjelia. Nazývajú sa rozlúčkovou rečou. Dnes sme časť z nej počuli. Ježiš ju začína slovesom na upokojenie v čase búrky. Veľmi dobre totiž vie, čo sa za krátky čas strhne v srdciach učeníkov. Strach, že budú dolapení a odsúdení na smrť. Smútok z pomyslenia na bolesť, ktorú prežil ich Majster. Samota, pretože každému z nich bude jeho osoba chýbať. A veľká neistota: Čo robiť? Kam ísť?

Čaká ich veľkonočná cesta, na ktorú je pozvaný každý z nás. Aby sme prišli k pripravenému miestu k Otcovi, nesmieme si cestu zmýliť. Náš najväčší problém je, že máme iba jeden ľudský život, jedinú šancu. Práve preto nám Ježiš predstavuje najdokonalejší osobný navigačný systém všetkých čias: „Ja som cesta, pravda a život.“

Navigovať nás dokáže cez intenzitu vzťahu, ktorý sa stane mojou cestou, mojím životom a mojou pravdou. Kresťanstvo je nasledovanie Krista, a nie jeho nemenného obrazu. Pred nami sú stále nové výzvy. Buď sa ako kresťan rozvíjam, alebo stagnujem. 

Nápadne sa to podobá starozákonnému exodu, keď Boh štyri desaťročia viedol svoj ľud do zasľúbenej zeme. Kráčal pred nimi vo dne ako oblak a v noci ako svetlo. Býval uprostred nich v stánku. Nechcel sa fixovať na konkrétne miesto či chrám. A to ani potom, keď sa v tejto zemi usadili. 

Ježiš je Boh, ktorý sa mi predstavuje ako Dobrý pastier. Kráča predo mnou a pozýva ma na cestu k plnosti života tu na zemi i vo večnosti. Jediná cesta k naplnenému životu vedie cez neho, pretože je zároveň aj bránou. A to stále nie je všetko.

Cez chlieb a víno sa stáva mojím pokrmom. A ak by sa niečo nepredvídateľné prihodilo, je aj Paraklétom, obhajcom. Je možné si zvoliť výhodnejšiu cestu, pravdu a život?