Kráľ neba i zeme

O tom, že Ježiš Kristus je Kráľ vesmíru a dejín, nepochybujeme. Nesmieme sa však dať pomýliť istým triumfalistickým nádychom, ktorý sa objavuje v textoch oboch liturgickch čítaní.

Medzi riadkami týchto čítaní vieme zachytiť prvky, ktoré neskôr nájdeme v evanjeliovom dialógu medzi Pilátom a Ježišom, kde nám odhaľuje pravú podstatu svojho kráľovstva. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, a preto prevracia naruby logiku svetskej moci, na ktorú sme zvyknutí. Ohlasuje kráľovstvo, v ktorom nie sú poddaní, ale bratia a sestry, ktorých miluje Otec; v ktorom človek nebojuje za sebecké záujmy, ale dáva sa do služby druhým; v ktorom niet miesta pre nenávisť a klamstvo, ale kde vládne láska a pravda.

Nielen vnútorná podstata kráľovstva, ale aj osoba kráľa sa úplne vymyká ľudským predstavám, ktoré máme vytvorené o pozemskom kráľovi. Ježiš je Kráľ, ktorý ako dobrý pastier hľadá stratenú ovcu dovtedy, kým ju nenájde a neprivedie naspäť domov. Je Kráľ, ktorý ako milosrdný samaritán leje do rán ľudstva víno lásky a olej odpustenia.

Je Kráľ, ktorý namiesto majestátneho kráľovského koňa vysadne na jednoduchého osla. Je Kráľ, ktorý sa rozhodol obliecť si zásteru namiesto kráľovského rúcha a namiesto prijímania poklony sám kľačí pred nohami svojich učeníkov a v tichosti ich jednému po druhom umýva.

Je Kráľ, ktorý neváha zostúpiť do hlbín smrti, aby otvoril človeku brány večného života. Napokon je Kráľ, ktorý nikoho nenúti vstúpiť do jeho kráľovstva. Každého pozýva, aby nechal svoj život premeniť logikou Božieho kráľovstva a prijal výzvu: Poď, nasleduj ma.

V praxi to znamená žiť v pravde a konať v láske, čiže pripodobniť svoj život čo najviac životu kráľa. Ježiš Kristus je Kráľ neba i zeme, jeho vláda je absolútna a večná. A táto pravda je tá najväčšia istota, akú môžeme v živote mať.