Kto verí, má večný život

Židia tomu nerozumeli a nedokázali to prijať, veď predsa vedeli, odkiaľ pochádza, a poznali jeho otca i matku. Ako teda môže o sebe hovoriť, že prišiel z neba? A tak opäť stojíme pred základnou otázkou: kto je Ježiš z Nazareta?

Odpoveď nám dáva evanjeliové posolstvo, ktoré nám neponúka náuku o nejakej vznešenej ideológii, ale je príbehom osoby, ktorá nás volá do vzťahu. Preto nemôžeme zredukovať vieru v Ježiša iba na intelektuálny problém, v urputnej snahe všetko pochopiť a všetkému rozumieť.

Výstižne to vyjadril pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike Deus caritas est: „Na začiatku toho, že je niekto kresťan, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont, a tým aj zásadné smerovanie.“

Naša odpoveď na stretnutie s touto Osobou je viera, pričom nás dnes Ježiš uisťuje, že kto verí, má večný život. Sloveso je v prítomnom čase, to znamená, že nejde o prísľub budúcnosti, ale prítomnosti. Večný život sa začína teraz, nie až potom, keď sa za nami zatvoria dvere krematória.

Viera v Ježiša napĺňa život vášnivou, vznešenou láskou, ktorá má moc urobiť každé gesto, každú myšlienku večnou. Viera nie je to, čo človek robí pre Boha, ale to, čo Boh robí pre človeka a čo človek môže jedine prijať.

To on, chlieb života, nás živí večnosťou a premieňa naše ubolené putovanie púšťou života na zmysluplnú cestu do nebeského kráľovstva. Dostávame silu kráčať po tejto ceste v pokoji a radosti, ktorá pramení z vedomia jeho živej prítomnosti medzi nami.

Večný život nie je odmenou po smrti za dobré správanie, ale život prežívaný s Bohom už tu v prítomnosti, hoci bude v plnosti zavŕšený až v jeho kráľovstve. Večnosť sa už začala.