Ku komu by sme išli?

Už nielen niekedy, ale takmer počas celého roka sme svedkami záplav a nešťastí v jednotlivých obciach či oblastiach. Tí, ktorých to postihne, rozmýšľajú: Kam by sme išli? Tú istú otázku i odpoveď dáva aj svätý Peter Pánu Ježišovi.

Po odchode mnohých pre eucharistickú reč sa ich opýtal: „Aj vy chcete odísť?“ Peter pohotovo odpovedá za všetkých: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Ku komu – hovorí svätý Peter – a nie kam. Kam by išli, to by nemusel byť až taký problém. Mohli by ísť naspäť k svojim príbuzným.

Dôležité pre nich je iba to, ku komu by mali ísť, keby odišli od Ježiša. Šimon Peter cíti kdesi v hĺbke srdca, že do jeho života vstúpilo čosi, čo tu predtým nebolo. Našiel svoj domov v Ježišovi, patrí len jemu, žije len pre neho – už nikdy viac nechce žiť svoj život bez Ježiša.

Patrí Ježišovi, ktorý je v jeho očiach jediný, kto ho môže viesť k plnému životu tak, že ho vedie k Bohu. Peter už viac nechce ani počuť o istotách predošlého života, ktoré boli povrchné a nič nezaručovali. Ježiš je pre Petra najväčšia istota. Peter vie, čo sa v ňom zrodilo. Jeho terajší život nemá nič spoločné s predošlým životom.

Je to čosi úplne nové, čo má len Ježiš. Peter to vyjadruje slovami: „Ty máš slová večného života.“ Čo na svete sa môže tomu vyrovnať; čo na svete s tým možno porovnať? Ešte nedávno sa Petrovi zdalo, že to najdôležitejšie na svete bol jeho rybolov, jeho vlasť, jeho život s príbuznými.

Teraz je preňho najdôležitejšie to, že Ježiš ho pozval, že Ježiš ho má rád a že on má rád Ježiša. Robiť to, čo chce Ježiš, je pre Petra to najdôležitejšie na svete. Peter to cíti, i keď to nevie dobre vyjadriť. Ale aj tak povie Ježišovi slová, ktoré mu práve vytryskli zo srdca: „Ty si Boží Svätý.“

Usilujme sa Petra čím horlivejšie nasledovať.