Moje oči vidia

Oči starého Izáka stratili silu a on nevie rozpoznať svojich synov Jakuba a Ezaua (Gn 27). Chlapec Samuel pomáha v chráme kňazovi Hélimu, o ktorom sa píše, že mu oči začali hasnúť, takže prestal vidieť (1 Sam 3).

Na sviatok Obetovania Pána, ktorý v tomto svätom roku pripadá na nedeľu, čítame o starcovi Simeonovi, ktorý však vidí veľmi dobre. Vidí to, čo iní v tom istom čase v chráme nevidia. Jeho oči uvideli Božiu slávu v Dieťati Ježišovi, ktorého Jozef a Mária podľa Pánovho zákona priniesli do chrámu.

Ako je možné, že si až do svojej staroby Simeon zachoval dobrý zrak? Tak, že vidí inak. Jeho schopnosť vidieť Mesiáša spočíva v dare Ducha Svätého.

Trikrát sú o ňom vyslovené slová, že bol naplnený Duchom Svätým. Toto je jeho zrak, toto je jeho schopnosť vidieť. V tomto Duchu ďakuje za milosť, že sa dočkal spásy Izraela – Ježiša Krista.

V evanjeliu Ježišovho detstva nájdeme ďalších svedkov pôsobenia Ducha Svätého v človeku – Ján Krstiteľ, Zachariáš a Alžbeta, Ježišova matka Mária. Všetkých naplnil Duch Svätý, preto vidia, čo iní nie. Vidia Božie pôsobenie a milosť. Duch Svätý je tá sila, ktorá otvára oči srdca a dáva vidieť.

V liturgii dnešného sviatku, pri požehnaní sviec a procesii do chrámu, zaznievajú slová, ktoré potvrdzujú pôsobenie Ducha Svätého zvlášť pri spoznávaní Pána.

Ako Simeon a Anna, tak aj my sme z podnetu Božieho Ducha pozvaní vstúpiť do chrámu, aby sme sa stretli s Kristom. Tam ho nájdeme a spoznáme pri lámaní  eucharistického chleba.

Mať dobrý zrak a dobre vidieť znamená veľmi veľa. Mať však otvorené oči srdca, vo viere a v Duchu Svätom spoznávať Krista v Eucharistii, vo sviatostiach Cirkvi, v Božom slove alebo v bratoch a sestrách, je oveľa viac.

Vtedy aj o nás platia Ježišove slová: Blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú... Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli (Mt 13).