Najskôr počúvať, potom hovoriť

Hluchonemý tu nie je len človek, s ktorým by sme mali mať súcit, ale je to aj prototyp učeníka, ktorý sa stretol s evanjeliom a chce podľa neho žiť. Tento príbeh je teda vyrozprávaný pre nás, ktorí už nejaký čas Ježiša poznáme a predsa si ním opäť musíme nechať otvoriť ucho a počúvať ho.

Vieme, že kto sa narodí hluchý, nie je schopný nielen počuť, ale ani rozprávať, lebo nepočuje zvuk, ktorý by mal reprodukovať. Aby sme dokázali rozprávať, musíme predtým počúvať. V živote viery to znamená, že človek nemôže byť hlásateľ Slova, ak ho najprv nepočúva; nemôže byť apoštol, ak predtým nebol učeník.

Aj dnes nájdeme ľudí, ktorí sa cítia apoštolmi a učiteľmi bez toho, aby boli najprv učeníkmi. Inými slovami, príliš mnoho hovoria o Ježišovi bez toho, aby ho najskôr počúvali. Ježiš nám dnes hovorí Effeta – otvor sa.

Otvára nám sluch, aby sme počúvali jeho slovo ešte predtým, ako ho budeme hlásať iným, pretože ak nebudeme najprv počúvať, nebudeme o ňom vedieť správne hovoriť. Musíme nechať vstúpiť jeho slovo hlboko do našich sŕdc, aby sme sa dali fascinovať úžasom nad veľkými vecami, ktoré je schopné urobiť v našom živote. Až potom môžeme hovoriť o tom, čo sme sami prežili a byť autentickí svedkovia počutého slova.

Nikdy nezabúdajme, že je to vždy dielo jeho milosti, ktorá naše uši otvára pre jeho slovo. Je to dielo jeho moci, ktorá nám umožňuje bez akýchkoľvek vlastných zásluh správne hovoriť o Bohu a ohlasovať, čo pre nás urobil. Kto si nechá Ježišom otvoriť uši, stane sa novým stvorením schopným ohlasovať Božie skutky.