Nech žiari svetlo dobrých skutkov

Ježiš často pôsobil ako príťažlivý kazateľ. Pozornosť poslucháčov si získaval bežnými, každodennými vecami, ktorým prekvapivo pridal nečakané posolstvo. Soľ a svetlo. Aké jednoduché. Ale život si bez nich predstaviť nevieme.

Soľ sa odpradávna používala na dochucovanie jedla a konzerváciu potravín. Pre galilejských rybárov bola nevyhnutná najmä na spracovanie úlovku. Obidva spomenuté elementy majú niečo podobné. Aby splnili svoju úlohu, bez obety to nejde. Soľ sa musí rozpustiť, aby dokonalejšie prenikla masou pokrmu, a svetlo musí prežiariť rozľahlosť tmy. 

„Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta.“ Tieto slová museli učeníkov prekvapiť. Ježiš však veľmi dobre vie, že najúčinnejšie ohlasovanie evanjelia sa koná cez starostlivosť o biednych.

Výstižne to vyjadril prorok Izaiáš: „Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj.“ Od žiary dobrých skutkov je najistejšia cesta k hľadaniu ich zdroja - k Bohu.

My kresťania vlastníme mocné slová - evanjelium. Ich najväčší účinok sa však prejavuje, keď prechádzajú našimi rukami. Vtedy môžu viesť ku konverziám a zmenám v našej spoločnosti aj celom svete.

Ježiš pokračuje a učeníkov zaväzuje k úlohe: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca.“ Kto raz zažije život ožiarený Kristovou prítomnosťou, už mu nebudú stačiť zvyčajné hodnoty, ktorými sa snažil sýtiť svoju túžbu po šťastí.

Soľ a svetlo evanjelia sa stanú najcennejším pokladom jeho života. Aby sa prejavili a účinkovali, soľ nesmie zostať v soľničke a svetlo pod nádobou. Tento poklad nesmieme skrývať. Skončili by sme zle: zo strany ľudí ako znehodnotená stuchnutá soľ, po ktorej by s radosťou šliapali, a zo strany Boha na definitívne vyhodenie von, „kde bude plač a škrípanie zubami“.