Nedeľa je svätý deň

Počas rokov otroctva v Egypte mohli Izraeliti o odpočinku iba snívať. Sobotný odpočinok bol preto, okrem iného, aj jasné znamenie slobody. Boh nariadil svätiť sobotu veľmi konkrétnym spôsobom, aby Izrael nikdy nezabudol na to, že bol otrokom v egyptskej krajine, ale Boh ho mocnou rukou vyslobodil a urobil z neho slobodný národ.

Svätenie nedele má pre kresťanov rovnaký základ ako pre židovský národ svätenie soboty. Ako Boh vyviedol Izrael na slobodu z egyptského otroctva, tak nás Ježiš Kristus, Boží Syn, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vykúpil z otroctva hriechu a urobil z nás slobodný ľud.

A ako zaznamenal evanjelista Matúš, Ježiš vstal z mŕtvych, keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni, teda v nedeľu. Preto slávime nedeľu ako svätý deň.

Podstatou zachovávania nedele však nie je len odpočinok od práce, ale najmä spoločné slávenie Eucharistie, kde Boha chválime, velebíme, klaniame sa mu, oslavujeme ho a vzdávame mu vďaky za to, čo pre nás urobil skrze svojho Syna Ježiša Krista – urobil z nás slobodné Božie deti.

Pre nás kresťanov teda nedeľa nemôže byť len obyčajný víkendový deň, keď ani nevieme, čo robiť s voľným časom. Musí to byť svätý deň. Ale nestane sa ním samovoľne.

Slovo svätý v hebrejčine znamená oddelený. Nedeľa bude pre nás opäť svätý deň vtedy, ak ju oddelíme od ostatných dní týždňa a urobíme z nej deň odlišný a výnimočný po každej stránke. Musí to byť vidieť na našom oblečení, stolovaní, prežívaní odpočinku a predovšetkým na spôsobe slávenia spoločnej Eucharistie.

Toto všetko nech nás opäť privedie k podstate tohto dňa: oslavovať Boha, ktorý z nás urobil slobodných obyvateľov svojho kráľovstva.