Nie je klas ako klas

Viete o tom, že toto podobenstvo bolo jediné, na ktoré si apoštoli pýtali vysvetlenie? Neboli si celkom istí. Vy ste si istí, že mu správne rozumiete? Možno ste už zachytili porovnanie spomenutých dvoch rastlín pšenice a kúkoľa. Obe sa na seba počas rastu veľmi podobajú a je ťažké rozlíšiť ich.

Odlišné začínajú byť až vo chvíli, keď vytvárajú klasy. Kým pšeničný klas sa zvykne zohnúť, klas kúkoľa zostáva vzpriamený, a to aj napriek rozdielnemu počtu zŕn. Pšeničných býva priemerne štyridsaťpäť, kým kúkoľových aj stovka, no sú veľmi ľahké.

Nakoniec sa z rozomletých ťažkých zŕn pšenice pečie ľahký chlieb, kým z ľahkých semien kúkoľa vznikajú ťažké mdloby, poruchy krvného obehu, vracanie, až halucinácie. Navzdory všetkým týmto poznatkom dokáže iba skúsený roľník rozpoznať, z ktorých semien pochádzajú rastúce steblá oboch rastlín.

Ježiš nás týmto zaujímavým podobenstvom upozornil na to, aby sme sa „nehrali na anjelov“, ktorých úlohou bude oddeľovať dobrých od zlých. Naša úloha je úplne iná: stať sa dobrým „pšeničným zrnom“ či „synom kráľovstva“, do ktorého je vložené Božie slovo s cieľom priniesť bohatú úrodu.

Nech sme teda v akejkoľvek fáze života, každodennou námahou má byť to, aby sme sa na konci pred naším Pánom sklonili ako zrelý pšeničný klas. To je naša najväčšia úloha a nie vyhľadávanie kúkoľa.

Toto „pšeničné poslanie“ je také náročné, že na sledovanie „buriny“ nám už nezostane čas. Ako by sme teda na konci mali vyzerať? Možno aj tak, ako sa hovorí o známom svätcovi Františkovi Assiskom. Keď sa niekto v jeho dobe spýtal, ako vyzeral Kristus, ľudia odpovedali: „Choď, pozeraj na Františka a uvidíš Krista.“