Parazit nejednoty

Pri futbalových či hokejových zápasoch sa zvykne hodnotiť hra, ako aj výkon samotných hráčov. Medzi často opakované nedostatky patrí aj nejednota hráčov, teda neschopnosť spolupracovať. Jeden z trénerov tento nedostatok nazval „závažným parazitom“, ktorý má silu oslabiť spoločnú hru až natoľko, že z nej urobí totálny chaos.
   
Nezdá sa vám, že aj medzi kresťanmi pôsobí tento „závažný parazit nejednoty“ čoraz viac viditeľne a počuteľne, takže sme z toho očividne zmätení? Sme svedkami toho, ako sa nedokážeme zjednotiť v obyčajných záležitostiach, pre maličkosti sa bleskovo rozhneváme a ničíme vzájomné priateľstvá, rušíme uzatvorené zmluvy a sme schopní zlomiť aj stáročné pevné zväzky. S touto nejednotou zápasíme nielen v Cirkvi, ale aj v celej ľudskej spoločnosti, a samozrejme aj v našich rodinách. 

Akoby niekomu veľmi záležalo na tom, aby sme boli celkom rozdrobení a znepriatelení. Ten niekto má však svoje jasné meno: diabol. Známy kňaz, dogmatik a pastoralista páter Elias Vella z Malty, ktorý často prednáša aj na Slovensku tvrdí, že diabol na nás pôsobí najmä cez tri sily: moc, neposlušnosť a nejednota. A práve pri nejednote hovorí, že ak vládne vo svete, svet nemôže spoznať Ježiša ako Mesiáša. Preto diablovi tak veľmi záleží na tom, aby nás vzájomne rozoštval, lebo vtedy len veľmi ťažko spoznávame Kristovu tvár. Nedivme sa, že kvôli našej vzájomnej jednote Ježiš strávil so svojím Otcom jednu z najdlhších modlitbových chvíľ. Bola to jeho najhlbšia túžba, ale aj bolesť srdca.

Modlitba za našu vzájomnú jednotu by nemala medzi nami nikdy zmĺknuť, ale mala by to byť túžba aj bolesť nášho srdca. Viete však, kedy začína medzi nami jednota? Ak sa naučíme vysloviť smerom k druhému slová: „Prepáč! Je mi to ľúto!“ Vtedy nastáva chvíľa, keď sa ruka priblíži k ruke, vyčítavý pohľad sa zjemní a ostrosť v hlase sa upokojí. Tak málo si hovoríme prvé slovo jednoty: Prepáč! Musíme sa ho naučiť hovoriť znovu a všetci, nech sedíme na akýchkoľvek stoličkách.