Postavy a obsadenie

Je to otázka, ktorá dodnes zostala pre mnohých nezodpovedaná.

Preto počas celého Svätého týždňa, ktorý touto nedeľou začíname a ktorý vyvrcholí na Veľkú noc, budú aj k našim ušiam doliehať rozpačité otázky o viere v Krista možno nielen z médií, ale aj od najbližších: „Koho to vlastne oslavujete? O čo vám ide v týchto sviatkoch? Vianoce ešte ako-tak prijímame, ale tejto Veľkej noci absolútne nerozumieme...“

Preto nie každý bude na Palmovú nedeľu schopný spolu s nami vziať do rúk palmy či po našom skôr skromné bahniatka a tešiť sa z prítomnosti Krista.

Všetkých nás teda čaká nielen Svätý týždeň, ale aj týždeň vytrvalého svedectva viery pred nechápajúcimi pohľadmi.

Matúšove pašie nám neskôr „nemilosrdne“ predstavia Krista bez akýchkoľvek prikrášlení: Ježišova večera so zradcom za jedným stolom; getsemanská modlitba, ku ktorej sa nikto nedokáže pridať; veľrada kňazov, ktorá hľadá iba falošné svedectvá, či roztrasený Peter, ktorý sa ani raz nedokáže priznať k Majstrovi...

To všetko už dobre poznáte a mnohí si to v tomto týždni vypočujete v pomalom pašiovom speve dokonca dvakrát. 

Čo s tým máme spoločné?

Svätý Ignác z Loyoly pred každým rozjímaním nad udalosťami zo života Krista vždy kládol jednu otázku: Predstav si, že si tam. Kde sa vidíš najviac?

Alebo čo by si ty urobil?

Ak by sme vošli do Ježišových pašií s touto otázkou, myslíte si, že by sme z nich vyšli ako hrdinovia?

Nie sú aj pre nás oči iných také silné, že nám bránia vydať aj to najmenšie svedectvo?

Spomínam si na jedného súčasného kresťana, ktorý mal problém vojsť do kostola. Dovtedy krúžil okolo, kým nemal istotu, že ho nikto známy nevidí, až potom vstúpil dovnútra. Dôvod: ešte stále sa pred iným za to, že chodí do kostola, hanbil.

Aj obyčajná cesta do chrámu môže byť silným, ale aj slabým svedectvom.

Čo myslíte, ktorej postave z tohtoročných pašií sa budeme najviac podobať?