Potrebujeme Dobrého pastiera

Hľadanie niekoho, kto by sa o nás postaral, je potreba, ktorá si nevyhnutne vyžaduje, aby bola realizovaná. Narodili sme sa krehkí a náš život by sa nikdy nerozvinul, keby sa o nás niekto nepostaral. Prostredníctvom obrazu pastiera Ježiš hovorí, že on sám v plnosti uskutočňuje túto našu potrebu. Akoby zmyslom jeho života bolo práve to, aby si na plecia položil stratenú ovcu.

Naša kultúra nás však núti presadzovať svoju samostatnosť, nezávislosť a sebestačnosť. A práve preto, že v sebe odmietame uznať potrebu, aby sa o nás niekto staral, nakoniec odmietame aj myšlienku Boha, ktorý je pastier. Paradoxne dávame prednosť Bohu, ktorý od nás žiada obety a námahu, aby sme ho boli hodní, pred Bohom, ktorý nás prichádza hľadať, keď sme sa stratili.

Dávame prednosť Bohu, ktorý nás neustále vystavuje skúškam, pred Bohom, ktorý sa stará o naše rany. Sme oveľa viac naklonení dokazovaniu toho, akí sme dobrí, než tomu, aby sme videli, akí sme zranení, a preto potrebujeme Dobrého pastiera. V živote sa môžeme stratiť, pretože sa nám neustále ponúkajú situácie, v ktorých si musíme vybrať, či chceme zostať alebo odísť. Preto sa v Ježišovom rozprávaní sám pastier stáva dverami (Jn 10, 7).

Dvere sú obrazom slobody, nikdy nie sme väzňami Boha. A aj to nás desí. Radšej by sme dali prednosť Bohu, ktorý by nás držal v ovčinci bez dverí a okien. Ale Ježišov Boh je pastier ovčinca, ktorého dvere sú vždy otvorené. Čo znamená, že zodpovednosť za voľbu života je vždy v našich rukách. No aj keď sa stratíme, môžeme si byť istí, že Dobrý pastier nás bude hľadať. Ba čo viac, aj svoj život položí za nás.