Predaj všetko, čo máš

Prichádza k nemu podľa evanjelistu Matúša mladík, ktorý síce zachováva prikázania, ale cíti, že to nie je všetko. Chce viac, a preto sa pýta, ako môže obsiahnuť večný život. Avšak už to, že sa pred Ježišom pri tejto prosbe vrhol na kolená, naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Tak to robia v evanjeliu tí, ktorí chcú od Ježiša vyprosiť zázračné uzdravenie.  To naznačuje, že aj tento mladík je chorý.

Chorý na svoju dokonalosť, chorý na túžbu vlastniť, chorý mať všetko pod kontrolou. Možno práve preto sa naňho Ježiš pozrel s láskou. Teda pohľadom, pred ktorým nemožno povedať nie ani na tú najradikálnejšiu žiadosť – pokiaľ však človek nemá v úmysle odmietnuť nechať sa milovať, pretože už má inú lásku. A tento mladík už svoju lásku mal.

Bola to láska k jeho majetku. Ani neopakovateľná možnosť získať večný život ho nepriviedla k tomu, aby prijal liek na svoju chorobu: zrieknuť sa toho, čo má, rozdať chudobným a nasledovať Ježiša. Keď máme veľa majetku, môžeme si kúpiť všetko, čo chceme, môžeme si dovoliť komfort, môžeme si dopriať akýkoľvek rozmar, môžeme mať všetko pod kontrolou, môžeme vládnuť nad ostatnými, dokonca môžeme prinútiť svojich blízkych, aby sa hádali o majetok aj po našej smrti.

Ale nemôžeme si kúpiť večný život v Božom kráľovstve. Boha nemožno kúpiť, Boh sa miluje; s Bohom sa neobchoduje, Boh sa nasleduje; s Bohom sa nevyjednáva, Bohu sa dôveruje. Ježiš bol napokon sklamaný. Čakal nového učeníka, no zistil, že je to človek, ktorý bude radšej naďalej veriť v boha svojho majetku. Ale to určite nie je ten Boh, ktorý je z lásky k nám pribitý na dreve kríža, aby sme obsiahli večný život.