Prekvapení z Krista?

Pred nejakým časom sa mi dostala do rúk inštrukcia o tom, čo všetko je potrebné zabezpečiť, aby nás zlodej neprekvapil.

Medzi mnohými radami boli aj tieto: Majte kvalitné dvere, najlepšie viacbodovo uzamykateľné v kombinácii so zámkami a s poistnou retiazkou, na prízemné okná si namontujte mreže, elektronicky si zabezpečte hlásenie priamo na políciu, požiadajte susedov, aby vám polievali kvety a z času na čas pohýbali záclonami a iné rady.

Nakoniec boli uvedené ešte dve zaujímavé poznámky: Stopercentnú záruku pred zlodejom nikdy nemáte, pretože zlodej nechodí spontánne, ale vždy sa dobre pripraví; a tiež si uvedomte, že najvhodnejším časom na krádež je čas voľna – teda dovoleniek, keď vy odchádzate a zlodeji prichádzajú.

Keďže sme stále v období dovoleniek a prázdnin, veľmi vhodne do tohto času zapadla práve stať z Lukášovho evanjelia, kde si Ježiš pre svoj príchod zvolil tak trochu negatívnu reklamu a prirovnal sa k zlodejovi.

Čo ho spája s týmto označením? Obidvaja majú jednu spoločnú vec - moment prekvapenia. Teda niečo, s čím sa v tej chvíli nepočíta, na čo sa vôbec nemyslí, o čom sa ani len nesníva, ba čo sa nedokáže ani len predstaviť.

Tento moment prekvapenia zaváňa tak trochu strachom a negativizmom z toho, že nech sa akokoľvek snažíme, aj tak budeme z toho nepríjemne prekvapení. 
Nie je to správne uvažovanie.

Náš Pán ani v najmenšom úmysle nechce nikoho stresovať, kaziť mu radosť, či nebodaj zobrať chuť do života. Iba upozorňuje na niečo podstatné, čo by nám pri zvítaní s ním nemalo chýbať, aj keby to malo byť o polnoci. Pripravené svetlo a poklad v nebi, ktorým sú dobré skutky vykonané podľa Božej vôle.

Ak máme teda v sebe svetlo Kristovej prítomnosti a skutky vykonané z lásky, môžeme spokojne odísť dovolenkovať aj na druhý koniec sveta; či znovu sa vrátiť k svojim pracovným povinnostiam; alebo v pokoji prežiť dnešné popoludnie. Pretože kdekoľvek budeme a čokoľvek urobíme, všade budeme plní Krista pripravení stretnúť sa s ním zoči-voči.