Premenenie z lásky

Ak ste už niekedy boli v Bazilike premenia Pána na tomto vrchu, možno vás sprievodcovia v samotnej svätyni upozornili na zaujímavé mozaiky „štyroch Pánových premenení“.

Prvé premenenie predstavuje Ježiša ako malé dieťa, teda chvíľu, keď sa z Boha stal človek. Druhým premenením bola chvíľa, keď sa Ježiš stal pre nás Eucharistiou – teda telom a krvou z chleba a vína.

Tretím premenením bola jeho smrť, ktorá ho znázorňuje ako zabitého Baránka – čiže nesmrteľný Boh vošiel do smrti ako smrteľný človek. A nakoniec štvrtým premenením bolo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – keď sa z mŕtveho stal opäť živý.

Lenže teológia nás učí, že náš Boh je nemeniteľný, lebo je dokonalý, ten istý, včera, dnes i na veky. O aké „premenenie“ potom ide? O premenenie z lásky. Zjednodušene vyjadrené: Boh hľadal spôsob, ako nám ešte viac preukázať svoju lásku. A aká má byť naša odpoveď na jeho „premenenie z lásky“?

Má to byť naša „premena z lásky“ k nemu. Ale premeniť sa či zmeniť sa môže iba ten, kto ho naozaj miluje a milovať ho môžeme iba ako živého, nie mŕtveho. Preto Ježiš musí byť pre nás prítomnosťou – ten, ktorý stále žije. Vráťme sa ešte raz do svätyne spomenutej baziliky.

Na jej čelnej vitráži sú znázornené pávy stojace oproti sebe. Pre prvých kresťanov boli tieto okrasné vtáky symbolom večného života, nesmrteľnosti a zmŕtvychvstania, teda premeny tohto života na večný. Kiež sa naše posledné premenenie zmení na skutočnú radosť z Ježiša.