Príbeh s jedným Slovom

Ako začiatok nejakej rozprávky pôsobí úvodný verš z Knihy múdrosti v liturgii dnešnej nedele. Radi by sme sa pri ďalšom čítaní dozvedeli, ako to s tým slovom dopadlo, ako sa ten príbeh skončí.

Ale namiesto pokračovania rozprávania o tajomnom slove, ktoré o polnoci prichádza do sveta ľudí, zaznievajú v ďalších textoch oslavné slová a ódy na múdrosť, na Božiu slávu a milosť, na večné Slovo, ktorým je Kristus.

Zdá sa, že z prózy prechádzame na poéziu a sme pozvaní premýšľať nad obrazmi, prirovnaniami, tajomstvami Pavlovho Listu Efezanom alebo Jánovho úvodu do evanjelia.

Hneď sa nám však natíska otázka, ako tým slovám správne porozumieť a či tomu rozumeli aj obyčajní ľudia vo svojej dobe. Svätopisci Pavol a Ján akoby písali pre teológov, vtedajších kňazov a učených ľudí, pre zopár vybraných, čo vedia taký text čítať. Opak je však pravda.

Tieto slová zaznievajú vo vianočnom čase plnom príbehov a udalostí, keď sa Boh zjavuje a dáva ľuďom v malom Dieťati, aby ono mohlo zvíťaziť nad zlom a zachrániť človeka. A práve udalosti narodenia Pána, príchodu Boha v Ježišovi Kristovi na svet, naplnili srdcia apoštolov a viedli ich k tomu, aby o tom vydali svedectvo.

Nepísali rozprávku, ale skutočný príbeh – skutočný príbeh, ktorý má len jedno Slovo. Nie poézia alebo próza, ale večné Slovo Otca. A kto môže tomu porozumieť? Všetci, čo uverili v Ježiša Krista. Nie učení, vzdelaní, vyvolení, ale tí, ktorí sa narodili z Boha.

Toto Slovo im zmenilo život. Toto Slovo sa dáva všetkým ľuďom. Aj traja mudrci hľadali Boha na kráľovskom dvore Herodesa, pri vznešených a vzdelaných, a našli ho v maštali, pri obyčajných ľuďoch. Tam sa im Boh dal nájsť, tam sa im zjavil.

Tam zostúpilo všemohúce slovo z kráľovského trónu, ako sme počuli v úvode. Skúsme rozprávať tento príbeh ďalej, každému, koho stretneme. Vydávajme svedectvo slovom i príkladom o tomto príbehu, ktorý má len jedno Slovo.