Rabboni, urob, aby som videl

Pri uznaní zázračných uzdravení Cirkev vždy bola a je veľmi opatrná. Mimoriadne či zázračné uzdravenia ani Ježiš nerobil ako na bežiacom páse. Z tých, ktoré uskutočnil, aspoň niektoré zapísali evanjelisti. Jedným z nich je uzdravenie slepého Bartimeja. On hlasno volal k Ježišovi.

Mnohí ho okríkali, ale on sa nedal odradiť. K čomu nás môže jeho uzdravenie Ježišom povzbudiť? K tomu, aby sme mali viac svetla v poznaní a odpovedi na otázku: Načo sme na svete? Ľudí, ktorí boli vtedy s Ježišom, môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín.

Do jednej skupiny zaradíme Bartimeja a všetkých, ktorí Ježiša prosili o pomoc s vierou a boli vypočutí. Spomeňme chorú ženu, ktorá trpela na krvotok, dotkla sa Ježišovho rúcha a ozdravela. Ježiš jej hovorí: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ Alebo človeka, ktorého cez strechu domu dostali do Ježišovej blízkosti.

Ľudia, ktorí okrikujú slepca, sú druhá skupina –obdivujú Ježišove skutky, ale nechápu Ježišovo poslanie; spomeňme si na nasýtenie zástupov – chceli ho urobiť kráľom, ale o krátku chvíľu opúšťajú Ježiša, ba ženú ho na cestu smrti. Títo nemajú vieru.

A napokon tretia skupina: pri ceste sedia nevidiaci – tí, čo ešte nepoznajú Ježišovo svetlo, nič k nemu necítia, a preto ho ani nenasledujú; dokonca sú aj takí, ktorí sa vôbec neznepokojujú pre svoj nedostatok, ba dokonca sa chvália svojou slepotou a sú hrdí na to, že ho nepoznajú.

Sú obklopení tmou ducha a žobráckymi mincami, ktorými sa snažia utešiť. Za koho, bratia a sestry, pokladáme Krista my, ktorí sa tak blízko pri ňom nachádzame?! Viera neznamená byť pokrstený či vedieť niečo z náboženstva.

Vidíme, že viera je prísť k Ježišovi, prosiť ho o svetlo, vložiť svoj život do jeho rúk, dôverovať mu a nasledovať ho. Takáto viera uzdravila slepca a takáto viera uzdraví aj nás. Aj nám ide Pán Ježiš v ústrety vždy vo svätej omši.