Radostná zvesť chudobným

V pekárni plnej voňavého pečiva a sladkých koláčov sa motal chlapec. Prechádzal od jednej police k druhej a obzeral si vystavené dobroty. Napokon zastal pri pulte, na ktorom boli položené čokoládové sladkosti. Zrazu k nemu prišiel predavač a opýtal sa: „Čo tu robíš?“

Chlapec sa na neho prekvapene zahľadel a odpovedal: „Nič. Čo by som robil?“ A predavač na to: „No, myslím si, že sa pokúšaš zobrať si jeden z tých koláčov.“ „Mýlite sa,“ odpovedal chlapec. „Úplne sa mýlite. Ja sa pokúšam si ho nezobrať.“ Je toho veľa, čo nás láka, či už sme malí, alebo veľkí.

Skúsenosť nás ale učí, že neraz je vzácnejšie, keď sa niečoho zriekneme, zostaneme od toho slobodní, než keď sa nám podarí to získať. Dokonca sa vraví, že naozaj vlastníme len to, čoho sa dokážeme vzdať. Inak to už vlastní nás.

A príliš veľa vlastníctva vie byť človeku poriadne na príťaž. Zaujímavé je uvedomiť si to v duchu nedeľného evanjelia. Kristus v synagóge číta z Izaiáša a hovorí, že jeho proroctvo sa práve naplnilo. Radostná zvesť sa v časoch Izaiáša týkala prepustenia Izraelitov z babylonského zajatia a obnovy vlastného kráľovstva.

Kristus však ohlasuje oveľa viac: príchod kráľovstva Božieho. Oslobodzuje od smrti aj spod všetkej moci tohto sveta. Naopak, pozýva ľudí k službe, ktorá sa stane kraľovaním. Obrazne povedané, pôjde o kráľovstvo, v ktorom byť je viac ako mať.

Všimnime si však, že Kristus hlása chudobným. Ak teda chceme počuť a hlavne prijať jeho hlásanie, treba k nim patriť. Môžeme sa pýtať: ide tu o materiálnu chudobu? Alebo ide o chudobu ducha? Odpoveďou je, že ide o... obe. Teda o jednu spolu s druhou.

Uvedomujem si, že som pred Bohom chudobný? Že potrebujem jeho milosrdenstvo a odpustenie, že som hriešnik? A nezamestnávam svoje srdce natoľko zháňaním sa po veciach tohto sveta, takže som už dávno prišiel o sestru chudobu?

Vedel by som sa ešte zriecť niečoho, po čom momentálne túžim? Popremýšľaj, drahá sestra, drahý brat: som taký chudobný, aby som dokázal prijať Ježišovu radostnú zvesť?