Rozhodujúca je vernosť

Takmer každý už vie, že Ježiš Kristus prišiel na svet, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Hoci je pravda, že na našich územiach s dlhou kresťanskou tradíciou narastá prítomnosť ľudí z iných kultúr a náboženstiev a zároveň narastá aj počet tých, ktorí nemajú široké vedomosti o základoch kresťanského náboženstva.

Ale napriek tomu je náboženská kultúra, ktorá sa vzťahuje na kresťanstvo a jeho históriu, stále dobre zakorenená. A tak by mohol vzniknúť dojem, že poslanie, ktoré zveruje Ježiš svojim učeníkom, je určené len tým, ktorí nesú jeho posolstvo tam, kam ešte nedorazilo.

Iste, na našom území je kresťanstvo prítomné už niekoľko storočí, ale čím ďalej, tým viac sa vníma ako niečo zhrdzavené či dokonca nepotrebné. Možno sme sa rokmi stali ohlasovateľmi iba kresťanskej tradície či kultúry, ale nie nového života, ktorý máme skrze vieru v Božieho Syna. Byť jeho učeníkom neznamená naučiť sa nejakú techniku alebo taktiku ohlasovania radostnej zvesti, ktorá nám zabezpečí úspech u tých, ku ktorým sme poslaní.

Ako Ježišom vyslaní učeníci sme pozvaní stať sa predovšetkým svedkami Božej prítomnosti a pôsobenia v našom živote. Hovoriť o svojej osobnej skúsenosti a zároveň iným pomáhať objavovať túto prítomnosť v ich živote. Pôsobenie učeníka sa nesmie merať v číselnom vyjadrení, ale kvalitou a štýlom ohlasovania. Pán nás žiada, aby sme boli verní evanjeliu, nie aby sme zaplnili štadióny alebo námestia.

Učiteľ zveruje úlohu, ale nezaručuje výsledok. Práve naopak, misia je hneď od začiatku poznačená reálnou možnosťou odmietnutia. Napriek tomu nás vyzýva, aby sme všade rozsievali semeno jeho slova a nestarali sa o počty. Jediné, čo sa počíta, je vernosť evanjeliu Ježiša Krista.