Rozhodujúce je srdce

Vykresľujú Boha ako toho, ktorí nás zasypal množstvom zložitých a prísnych pravidiel, ktorými riadi náš život a potom pozorne sleduje, či ich do bodky dodržiavame.

Pre farizejov a zákonníkov Boh nebol milujúci otec, ale pracovník inšpektorátu práce. Žiaľ, takýto obraz Boha nosí v sebe mnoho ľudí ešte aj dnes a výsledok je vytvorenie smutného, nepríťažlivého náboženstva.

Ježiš neodsudzuje tradície otcov, ktoré nemusia byť vo svojej podstate zlé, ale kritizuje prázdny a sterilný formalizmus predstaviteľov židovského náboženstva, ktorý bráni uvidieť pravú tvár milujúceho Boha.

Aj nám hrozí nebezpečenstvo, že tieto ľudské tradície postavíme do centra našej viery a zabudneme, čo je podstatné: milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého. Veď zoznam nerestí, ktorý Ježiš vymenúva, nemá nič spoločné s náboženskými tradíciami, ale je výlučne zameraný na vzťahy s druhými.

Neexistujú žiadne čisté alebo nečisté veci, ale iba čisté alebo nečisté srdce. Zlo, ktoré Ježiš vymenúva, si človek slobodne volí v srdci, čo sa následne prejavuje slovami a skutkami. Tým znečisťujeme naše medziľudské vzťahy a následne aj náš vzťah s Bohom, ktorý tým pádom stráca pred ľuďmi dôveryhodnosť.

A to aj napriek našej rituálnej a náboženskej dokonalosti. Výstižne a jednoducho to vyjadril prorok Izaiáš slovami: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“

Pery robia veľké vyhlásenia o nasledovaní Ježiša, ale nohy sa nevedia dať do pohybu; pery hovoria o odpustení, ale ruky zostávajú zovreté v päsť; pery spievajú Bohu chvály, ale srdce sa nechce podriadiť jeho slovu. Jediným riešením je dať do súladu pery so srdcom.