Slovo sa telom stalo

Svätý František raz položil bratovi Leovi otázku: „Čo je dokonalá radosť?“ Brat Leo uviedol niekoľko príkladov, medzi nimi tento: „Keby naši bratia františkáni vedeli robiť zázraky a obracať ľudí.“ „Ani to by nebola dokonalá radosť,“ odvetil František.

Brat Leo, už vyvedený z miery, sa ho opýtal: „Tak čo je potom dokonalá radosť?“ František mu hovorí: „Predstav si, keď teraz v tomto mrazivom počasí večer prídeme uzimení a hladní ku kláštoru, zaklopeme a budeme prosiť o prístrešie a večeru; vrátnik sa vykloní a povie: ,Nepoznám vás‘ - a zatvorí pred nami dvere.

My budeme opäť búchať, on ale zoberie palicu a povie: ,Vy ste nejakí darebáci‘ – a vyženie nás do noci a zimy; a my to kvôli Kristovi pokojne prijmeme. To by bola dokonalá radosť.“

Hlbokú radosť vyjadruje aj svätý Ján, apoštol, v dnešnom evanjeliu: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Preto aj my prežívame úprimnú radosť.

Ale zamyslime sa trochu viac nad týmito slovami. Vieme veľmi dobre, že sú veľkým tajomstvom našej viery. Biblisti hovoria, že výraz Slovo sa telom stalo znamená, že Slovo sa stalo človekom, neprijíma ľudskú „podobu“, neoblieka si telo ako šaty. Boh prijíma nový vzťah k svojmu stvoreniu, takže sa stavia na jeho úroveň, aby s ním všetko znášal - okrem hriechu.

Boh je tu človek skutočný a konkrétny: Ježiš. Slovo sa stalo človekom nie tak, že by premenilo svoje božstvo na našu ľudskosť, ani tak, že by zlialo v sebe svoju božskú prirodzenosť s prirodzenosťou človeka. Nie. Slovo sa osobne spojí s ľudskou prirodzenosťou tak, že v Ježišovi bude len jedna jediná osoba Slova, večného Slova. Boh sa stal človekom a to je ten najvzácnejší dar Vianoc pre nás.

Preto v radosti a v jeho milosti zostávajme Božími deťmi, aby sme vedeli nielen v Štedrý večer, ale ustavične prinášať tento dar radosti našim blížnym.