Snívajme a konajme

Liturgia dnešnej Biblickej nedele nám predstavuje dvoch velikánov duchovného života a dvoch ľudí milujúcich Boha i jeho Slovo. Jeden sa vyjadruje hrubo a ten ďalší sníva. Reč je o Jánovi Krstiteľovi a prorokovi Izaiášovi. 

Ján, ktorého nám predstavuje evanjelista Matúš, je ostrý a páliaci ako púštny piesok. Nekladie si servítku pred ústa. Vyjadruje sa priamo a adresne. Žiada pokánie, žiada skutky, žiada rozhodnutia. Zmenu totiž musíme urobiť my sami, a to hneď, aby naša vôľa neoťažela a rozhodnutie nevyhaslo.

Izaiáš hovorí k ľudu malej krajiny, ktorý je prestrašený z agresie a plánov okolitých mocností. V tomto hrôzostrašnom čase Izaiáš sníva. Sníva o svete bez zbraní; o čase, keď nebude ničenie a pustošenie. Pred očami sa mu zrkadlí svet bez násilia a neuveriteľných pozitívnych zmien v medzinárodných a medziľudských vzťahoch. Ničomné a podlé pudy budú slúžiť životu, spravodlivosti a pravde.

Títo dvaja proroci predstavujú dva rozdielne modely vnímania života viery. Jeden reprezentuje postoje tých, čo očakávajú uskutočnenie nebeského kráľovstva dielom zhora; a druhý tých, ktorí sa podujmú realizovať ho. Aké rôznorodé sú spôsoby budovania Cirkvi. A pritom nemusí ísť vyslovene o protiklady. Podobne rozličné sú i formy vnímania reality, ktorú žijeme. Niekto sa spolieha na zázrak; iný zvoláva hromy, blesky; a ďalší začne konať. 

Rovnako rozmanité sú i očakávania Vianoc. Pre niekoho sladké, plné emócií, ale bez zmeny v srdci. Pre iného čas na pomoc druhým, najmä núdznym. A nakoniec nečakane prichádza Boží dar - Ježiš, Boží Syn, a zaskočí každého.

Môj známy hovorieva: „Ján Krstiteľ je najnešťastnejší prorok. A viete prečo? Hrozí Božou odplatou, ale keď príde Kristus, zjaví nám, že Boh miluje a odpúšťa.“ Spomínaní dvaja velikáni duchovného života sa - i keď odlišným spôsobom - predsa len zhodli. Vďaka daru z nebies príde k veľkej zmene vo svete.

A bude tu aj oheň. Je ním oheň Ježišovej lásky, ktorý dokáže zapáliť ľudské srdcia na budovanie spoločenstva lásky a ľudskej rodiny po celej zemi.