Spoluzodpovednosť

Apoštolský zoznam sa teda nekončí, ale pokračuje do dnešných dní s ďalšími menami a priezviskami. Aj keď z roka na rok je kratší, predsa tá prvá apoštolská

„Dvanástka“ hovorí o tom, že na ohlasovanie Božieho kráľovstva nie sú potrebné čísla, ale mená. Ježišov hlas stále hovorí ku konkrétnym ľuďom a často oslovuje tých, ktorým sa ani len nesnívalo, že raz skončia medzi „jeho robotníkmi“.

Počas svojho dlhého pôsobenia v seminári medzi kandidátmi na kňazstvo som každý rok žasol nad tým, koho si Pán zase zavolal: učiteľ, kuchár, študent, robotník, policajt, dokonca kukláč, záchranár, lekár, cirkusový klaun, hudobník, vodoinštalatér, počítačový expert...

Zoznam rôznych povolaní, ktoré Ježiš zmenil na kňazské, je riadne dlhý. On sa skutočne rozhliada všade, aby získal každého, kto prejaví ochotu zaniesť jeho evanjelium tam, kam ho pošle – uzdravovať neduhy a choroby tejto doby, vzkriesiť tých, ktorým sa už nechce žiť, očistiť nečistých a vyháňať zlo, ktoré sa čoraz viac usádza medzi nami a v nás.

A to všetko bez nároku na zisk. Keď sa Ježiš pozeral na zmorené a sklesnuté zástupy, videl nielen tie, ktoré stáli pred ním, ale aj zástupy tejto doby, teda nás.

Čo je však zaujímavé, svoju prosbu o posilu do „ľudskej žatvy“ nevyslovil k zástupom, ale k učeníkom.

Teda v prvom rade má na žatve záležať samotným robotníkom – kňazom, až potom ostatným. V týždni sme si to pripomenuli aj sviatkom Božského Srdca Ježišovho, ktorý bol Dňom modlitieb za posväcovanie kňazov.

Bolo by nedobrým svedectvom, ak by samotným kňazom nezáležalo na kňazoch, ak by sa z kňazského srdca vytratila spoluzodpovednosť, bedlivosť či súcit jedného s druhým, ako nám to pred tromi rokmi pripomenul aj Svätý Otec František.