Stal sa poslušným až na smrť

Veľký týždeň, ktorý touto nedeľou začíname, hovorí o utrpení a víťazstve Krista; a hovorí aj o utrpení človeka. A človek sa odpradávna pýta: „Prečo trpím; kde sa len utrpenie nabralo?“

Veda, filozofia a technika obchádzajú tieto pálčivé otázky. Náboženstvo je jediné, ktoré človeku na otázku utrpenia dáva odpoveď. Náboženstvo hovorí, že utrpenie je tajomstvo, od ktorého kľúč má len sám Pán Boh.

Človek svojou neposlušnosťou zvolal na seba i na celé ľudské pokolenie záplavu nešťastia, slzy utrpenia, ba i samu smrť. Preto každý človek, ktorý trpí, nech si dobre uvedomí, že to je len preto, lebo medzi človekom a jeho Stvoriteľom nie je všetko v poriadku.

Žalostný stav, v ktorom sa ľudské pokolenie nachádza, priviedlo na svet Vykupiteľa Ježiša Krista. Svojím utrpením a smrťou preukázal Pán Ježiš nebeskému Otcovi úplnú podriadenosť. Tak dokázal, že on nato prišiel na svet, aby sa stala vôľa jeho Otca, aby sa mu dostalo plného zadosťučinenia za urážky, ktoré mu človek zapríčinil svojou pýchou.

Preto človek musí prijať utrpenie a smrť v duchu pokánia. Keď sa však vážne zamýšľame nad utrpením nášho Pána a Spasiteľa, cítime, že naše utrpenie bolo už zahrnuté v jeho utrpení. Vzal na seba utrpenie a smrť.

Vyzýva nás, aby sme sa pokorili a uznali svoju hriešnosť: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11, 28 – 29).

Svätý Pavol, aby nás k tomu pohol, nás vyzýva Ježišovým príkladom: „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Flp 2, 8 – 9).

Ježišovo utrpenie je veľké tajomstvo: svojimi ranami nám pomohol, aby sme aj my mohli s ním trpieť a zvíťaziť. Prijmime preto všetko z jeho rúk a v pokore pokánia prosme s ním nášho nebeského Otca: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26, 42).