Stojme pri Petrovi
S Ježišom a jeho učeníkmi vstupujeme do Cézarey Filipovej. Dal ju postaviť tetrarcha Herodes Filip a pomenoval ju s úctou voči rímskemu cisárovi (Cézarovi) a s pamiatkou na svoje meno (Filip). Tak ju odlíšil od Cézarey Prímorskej, ktorú postavil jeho otec Herodes Veľký.
Ilustračná snímka: Peter Dobrovský
Nie je teda náhoda, že na „prieskum verejnej mienky“ si Ježiš zvolil miesto, kde sa skloňovali mená mocných vtedajšieho sveta. Ježiš položil učeníkom iba dve otázky: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ a „Za koho ma pokladáte vy?“ Ich odpovede sa rôznili, ale iba jedna bola zjavená Bohom – odpoveď Petra: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Petrovi priniesla nielen „blahoslavenstvo“, ale vložila mu do rúk aj moc kľúčov od nebeského kráľovstva. V prvých storočiach nikto nepochyboval o prvenstve Petra v apoštolskom zbore, čiže o primáte rímskeho biskupa.
Až neskôr začali útoky proti jednote s viditeľnou hlavou Cirkvi, ktoré, žiaľ, pretrvávajú až dodnes, a to nielen zvonka, ale aj zvnútra. Je totiž oveľa ľahšie súdiť podľa vlastnej hlavy ako poslúchnuť inú.
Ale história dala už neraz za pravdu tým, ktorí v Cirkvi poslúchali. Katolícky historik a spisovateľ Charles E. Coulombe je autorom vynikajúceho diela s názvom Kristovi námestníci. Životopisy pápežov.
Ocenil ho aj svätý Ján Pavol II., ktorý napísal: „Som presvedčený, že pápeža vyberá Boh, ale dáva nám takého, akého si zaslúžime, a nie akého chceme. Ukážte mi zlého pápeža a ja vám ukážem skazených laikov. Samozrejme, že niekedy dostaneme aj lepšieho, než si zaslúžime.“
Stojme teda pevne pri Petrovi našich čias a podopierajme ho svojou modlitbou. On sám nás o to stále prosí, pretože si uvedomuje, že bez našej opory zostane osamotený a slabý. Ale rovnako aj my bez neho.
Svätý Ján Bosco, vynikajúci apoštol mládeže, oprel svoj život o tri piliere a tie ho vyniesli až do neba: Eucharistia, Panna Mária a úcta k pápežovi. Dúfam, že táto „trojnožka viery“ je pevná aj u nás.