Syn človeka bude vydaný

Jeden môj spolubrat, kňaz, nám hovoril na stretnutí v roku 1986: „Viete, bratia, tento režim je už taký prehnitý, že dlho nevydrží.“ V roku 1989, keď nastala zmena, som si na neho spomenul, že mal pravdu a prorockého ducha.

Ako prorok hovorí aj Pán Ježiš svojim učeníkom: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Ježišovo slovo „bude vydaný“ tu naznačuje, že v tejto skutočnosti má konať sám Boh.

Boh teda Ježišovo utrpenie a smrť iba „nestrpí“, ale priamo do nich vstúpi, a to tak, že prostredníctvom utrpenia svojho Syna zmieri so sebou celý svet a na znamenie tohto zmierenia vzkriesi Ježiša z mŕtvych.

Ďalej Pán Ježiš ako prorok hovorí aj o službe, ktorú majú učeníci, a teda aj my ako ich nasledovníci, uskutočňovať práve tým, že vzal dieťa, objal ho a povedal: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.“ To nebolo len obyčajné gesto.

Ježiš veľmi dobre vedel, že dieťa bolo pre antický svet niečím bezvýznamným a bolo teda obrazom všetkých, ktorých svet nepovažuje za hodných pozornosti a obdivu. A práve takýchto si všíma a venuje sa im Ježiš. To bude úloha aj jeho učeníkov a následne aj naša.

Ako? Páter Alois Pekárek radí: Daruj úsmev. Nič nestojí a urobí veľa. Obohatí toho, kto ho prijal, a neochudobní toho, kto ho venoval. Daruj láskavé slovo. Kňaz stretol starenku, ktorá kráčala s kyticou ruží na cintorín. Do kostola nechodila.

Oslovil ju: „To sú krásne ruže, asi rodičom na hrob.“ „Dcérke,“ odpovedala, „zomrela ako štyridsaťročná.“ „Nech vás Pán Boh poteší.“ Tých pár slov je pre ňu dôkaz, že netrpí sama.

Daruj slovo uznania, najmä muži v domácnosti. Samá kritika, to je ako nasypať na bežiace koleso piesok – škrípe to, ale slovo uznania pôsobí ako kvapka oleja – všetko ide hladko.