V tebe mám zaľúbenie

Prvá veta je pomerne dôležitá, veľa od nej závisí. Môže zaujať, vzbudiť zvedavosť, ale aj znechutiť, odradiť od ďalšieho čítania. A čo tak náš život ako čistý, nepopísaný list papiera? Zapisujú sa naň mnohé udalosti, celý náš životný príbeh. Aká veľmi dôležitá je prvá veta, prvé slová, ktoré v našom živote zaznejú!

Je úplne iné od prvej chvíle počuť a doslova zažiť: Mám ťa rád, mám ťa rada, teším sa, že si, že ťa mám... ako počuť slová: Nechcel(a) som ťa, si mi na príťaž, čo mám s tebou robiť... Prvé slová môžu natrvalo poznačiť náš život. V evanjeliu sviatku Krstu Pána počujeme prvé slová nad Ježišom.

Zostúpil naňho Duch Svätý a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie. Ježiš počuje hneď na začiatku svojho účinkovania, že je milovaný Syn. Boh bude s ním. Skôr než začne verejne účinkovať, napĺňa ho Boží Duch, Božia láska. Božiu priazeň a prísľub si nemusí najprv zaslúžiť.

Boh ho miluje večnou láskou, bez začiatku a konca. Ľud, ktorý žil v očakávaní Mesiáša a ktorý je svedkom Ježišovho krstu, počuje a zažíva, aká je Božia láska. Nečaká, kým si ju zaslúžime, ale je tu od počiatku. Bez predchádzajúcich podmienok, splnených úloh či našej dokonalosti – Boh zjavuje skrze svojho Syna, že nás nekonečne miluje.

Pri krste dostávame rúcho krstnej milosti – toto tajomstvo sa naznačuje krstnou košieľkou detí. Krstné rúcho je ako čistý, nepopísaný list papiera, na ktorý sa zapisuje náš životný príbeh s Bohom.

A prvá veta, ktorá vo chvíli krstu nad nami zaznieva, sú slová Božieho vyznania, Božieho prísľubu: Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra! V tebe mám zaľúbenie. Boh začína náš príbeh práve touto prvou vetou. Boh ju zapisuje do nášho srdca a nikdy ju neodvolá.