Vianoce –Božia cesta lásky

Veď nie každý prežíva Vianoce v kruhu rodiny alebo ako sviatok rodiny (mnohé manželské krízy a rozchody sú toho dôkazom). A nie každý má to šťastie sláviť Vianoce v pokoji a mieri (koľko vojnových konfliktov je aktuálne vo svete).

Mnohí ľudia sú na Vianoce úplne sami, opustení blízkymi a priateľmi. A je aj veľmi veľa ľudí, ktorí sú na Vianoce v nemocnici, dokonca na smrteľnej posteli. Kde sú potom v tom všetkom sviatky rodiny, radosti, pokoja?

Posolstvo Vianoc nie je v našich označeniach. Na Vianoce slávime niečo neuveriteľné – Boh sa stal človekom. Kým sa tak nestalo, dokazoval Boh svoju lásku k nám v stvorenstve – zveril nám prírodu, aby sme v jej nádhere cítili ruku Stvoriteľa. Boh stvoril aj samotného človeka z lásky.

Konal ako ten, kto miluje, ako ten, kto chce milovaného obdariť, kto chce pre neho len to najlepšie. Ale Boh ukázal ešte inú a ťažšiu cestu, ako prejaviť milovanému svoju lásku. Bol ochotný pre milovanú osobu trpieť, obetovať sa pre ňu. On sa stal človekom, uponížil sa, zriekol sa seba samého (Flp 2, 6 – 11).

Akoby Bohu nestačila láska, ktorá daruje. On nás miloval a miluje láskou, ktorá pre nás trpela a obetovala aj svoj život. A tu sa ukrýva celé posolstvo Vianoc. Boh sa stáva človekom v Ježišovi Kristovi. Ukazuje a potvrdzuje svoju lásku k človeku obetou na kríži. Niet žiadnej mocnosti a sily, ktorá by mu v tom zabránila (Rim 8).

Božia láska umožňuje kresťanom sláviť Vianoce aj tam, kde to vonkajšie okolnosti nedovoľujú. Práve preto môže posolstvo Vianoc zaznievať v nemocniciach, na smrteľnej posteli, v opustenom srdci, v trpiacich a prenasledovaných... To je to Slovo a Svetlo, ktoré svieti vo tmách. Svieti všetkým ľuďom dobrej vôle vo vianočnej noci, ale aj vo Veľkonočnej vigílii. Boh sa stal človekom.