Vrch a modlitba

Nie je sám. Prichádza sa modliť spolu s učeníkmi Petrom, Jakubom a Jánom. Tento čas modlitby sa stáva časom premenenia.

Hoci apoštolov premáha spánok, neskôr im je dopriate vidieť Ježišovu slávu i dvoch predstaviteľov Starého zákona Mojžiša a Eliáša.

Ich zážitok bol umocnený hlasom z neba, ktorý podobne ako pri krste v Jordáne potvrdí Ježišov pôvod: Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho! Vrch premenenia je vrchom modlitby.

Tu sa Ježiš modlí obklopený svojimi najbližšími v jednote s Otcom i celým nebom a jeho slávou. Na inom vrchu, na Golgote, kde sa uskutoční Ježišov odchod z tohto sveta a zároveň prechod zo smrti do života, zažíva Ježiš samotu.

Ale aj Golgota je vrchom modlitby. Vo chvíľach opustenosti a samoty sa Ježiš modlí k Otcovi, ktorému odovzdáva všetko, celý svoj život.

Pôstne obdobie je neodlučiteľne spojené s modlitbou. Mnohí z nás chcú práve v tomto čase obnoviť svoj vzťah s Bohom, obnoviť ho cez modlitbu. A tieto naše plány sa neraz podobajú výstupu na vysoký vrch. A často vie byť náročný.

Podobne je to, aj keď chceme nastúpiť na cestu modlitby. Modlitba vie byť náročná. Je veľmi dobré, ak na začiatku našej modlitebnej cesty nebudeme sami. Iste nájdeme niekoho, kto nám pri výstupe pomôže a poradí…

Ak sa nevzdáme, získame nadhľad nad mnohými vecami a sme schopní pozerať do ďalších dní nášho života s nádejou. A hoci vieme, že nás (nielen v modlitbe) čaká ešte dlhá cesta a že dole v údolí je náš všedný život spojený s každodennými skúškami a pokušeniami, nemáme strach.

Nech sme momentálne kdekoľvek v našom duchovnom živote, či v údolí našich starostí, v samote Golgoty, alebo na vrchu premenenia spolu s našimi blízkymi, neváhajme každý deň vystupovať modlitbou k Bohu.

Boh tam na nás čaká ako starostlivý otec na strateného syna alebo dcéru. A ak by sme tam nedošli, on zíde dolu k nám, aby nás našiel a ako dobrý pastier vzal na svoje plecia a niesol.

Neodkladajme výstup na vrch premenenia! Modlime sa vytrvalo a s dôverou.