Všetko pre človeka. No človek pre Boha

Úspešný spisovateľ mal vo svojej pracovni obraz, na ktorom bola namaľovaná korytnačka na plote. Každý, kto vstúpil, musel si ho všimnúť. Ak sa hostia pýtali, čo znamená, spisovateľ odpovedal: „Keď vidíte korytnačku na plote, môžete si byť istí jednou vecou: niekto jej tam pomohol. Lebo sama by sa na plot nedostala.“

A pokračoval: „Mám ten obraz preto, že keď ma občas premáha pokušenie vlastnej dôležitosti, keď sa cítim pyšný na to, čo znamenám, pozriem sa naň a pripomeniem si: keby ti mnohí v živote nepomohli, keby si nemal dobrých učiteľov, nič by si nedosiahol.“

Spisovateľ si dával pozor, aby sa nedal ovládnuť pýchou. Lenže časy, v ktorých žijeme, mnohých povzbudzujú opačným smerom. Populárna kultúra, sociálne siete a reality šou priam s obľubou rozdúchavajú narcizmus a vymýšľajú metódy na podporu svojvôle a zahľadenosti do seba.

Rastie počet tých, ktorí sú presvedčení o tom, že majú nárok azda na všetko. Ľudia v služobných povolaniach sa sťažujú na ich aroganciu a hovoria o spôsoboch správania, s akými sa v minulosti nestretali. Lebo takzvaní influenceri či celebrity, ktoré sa chvália tržbami z vlastných fotiek, zriedka inšpirujú k ohľaduplnosti.

Skôr šíria pocit, že druhí sú tu nato, aby nám boli k dispozícii. Z pohľadu viery by sa dalo povedať, že na miesto Boha sme posadili človeka. Najvyšším imperatívom sa stáva to, čo ja chcem. Čo sa mne páči, čo mi prináša uspokojenie. A s jedlom rastie chuť.

Avšak v dnešnom evanjeliu počujeme niečo iné: „Nielen z chleba žije človek. Len Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať.“ A nebudeš ho pokúšať. Kristus na všetky diablove snahy postaviť nad Boha človeka odpovedá vyzdvihnutím Boha.

Lebo: všetko na svete je pre človeka. Ale človek je pre Boha. Neexistujeme pre seba samých. Sme na jeho oslavu. Čo robíš preto, aby sa na Pánovom mieste neuvelebilo tvoje ego? Aké pôstne predsavzatie si dáš, aby miesto Boha v tvojom živote nevymazal človek?