Zachráň svoju dušu

Niečo podobné zaznie v túto nedeľu aj z úst Petra, ktorý sa pokúšal odhovoriť Ježiša od cesty poníženia a utrpenia: „To sa ti nesmie stať!“ Je to typické ľudské zmýšľanie, brániace sa všetkému, čo ho stojí určité úsilie, až sebazapieranie, jedným slovom – kríž.

Nás ľudí 21. storočia pokazil aj spôsob nášho života, ktorý je nastavený tak, že mnoho vecí môžeme získať rýchlo a ľahko, bez akejkoľvek námahy a potu, takže medzi „archaizmy“, čiže zastarané slová, sa pomaly zaradí: obeta, zriekanie či vytrvalosť.

Výsledkom môže byť známy slogan svätého Františka Saleského: „Čo nás nič nestojí, to za nič nestojí.“ K takýmto absolútnym hodnotám, pre ktoré sa oplatí namáhať každý deň, patrí aj naša duša, ktorá je nesmrteľná, podľa katechizmu aj najcennejšia, lebo je v nej Boží obraz, takže svojou hodnotou prevyšuje celý vesmír (sv. Tomáš Akvinský).

Nič cennejšie v sebe nemáme, a ak ju zatratíme, nič tragickejšie sa nám nemôže stať. Preto Ježišove otázky: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“ a „Za čo vymení človek svoju dušu?“ sú životne dôležité.

Mnohí duchovní otcovia zdôrazňovali, že tento zápas o dušu trvá celý život. Túto životnú nutnosť často pripomínali nápisom aj misijné kríže: „Zachráň svoju dušu!“ Ako teda zachrániť či spasiť svoju dušu? Dovoľme jej viesť častý rozhovor s Bohom, ktorý nazývame aj modlitbou a ktorý je pre ňu životodarným „kyslíkom“.

Nech je to pravidelné dýchanie a nie „dusenie“. A tiež ju udržujme v „čistom stave“. Tak ako balón vystupuje k nebu vďaka ohňu, aj duša vystupuje do neba vďaka ohňu spovede (bl. Carlo Acutis).

Len takto čistá duša má veľkú moc nad Bohom: vtedy nie ona plní Božiu vôľu, ale Boh plní jej vôľu (sv. Ján Vianney). Takže ak zachránime svoju dušu, zachránili sme všetko.