Zatvrdnuté srdce

Opusťme však medicínsku oblasť a pozrime sa na druh sklerózy, ktorá sa síce týka časti tela, ale v inom zmysle slova. Skleróza srdca sa v dnešnom evanjeliu nazýva „sklerokardia“, čiže „tvrdosť srdca“.

Je to pojem, ktorým Ježiš zvyčajne označuje uzavretosť a neprístupnosť človeka novému životu, ktorý ponúka. Ako v chorobe stvrdnutie tepien bráni krvi prúdiť do životne dôležitých orgánov, tak do zatvrdnutého srdca neprúdi život prameniaci z Božieho slova a milosti. Autentická viera tak stráca životnú silu a odumiera. Od sklerózy, ako telesnej, tak i duchovnej, je uchránené dieťa.

A možno práve preto nám ho Ježiš dáva za príklad so slovami, že ak nebudeme ako deti, nevojdeme do nebeského kráľovstva. A skutočne, už je to dávno, čo sme boli deťmi. V živote sme už zažili príliš veľa na to, aby sme sa s ľahkosťou vrátili k čistote mysle a srdca, ktoré sme kedysi mali.

Zranilo nás príliš veľa odmietnutí a nedodržaných sľubov, aby sme mohli bez problémov dôverovať akémukoľvek prísľubu láskyplného prijatia. Videli sme príliš veľa krutosti a zanedbania, aby sme bez pochybností prijali láskavú pozornosť.

Niektorým z nás ukradla detstvo chudoba, strata rodičov či ponižovanie zo strany najbližších. Tieto veci formovali naše životy a náš vzťah k iným ľuďom a k Bohu. To, čo nás náš život naučil, sa už nemôžeme odnaučiť. Ako dospelí si na svojich pleciach nesieme ťarchu života, ktorá vplýva na vnímanie nášho života. Jednoducho máme tvrdé srdce.

Potrebujeme sa opäť stať deťmi a napriek všetkému prežitému nanovo uveriť, že sme milované deti nebeského Otca, ktorý nás objíma, kladie na nás ruky a žehná nás. Takáto viera nám otvorí srdce pre vstup do Božieho kráľovstva.