Že má podľa Písma vstať z mŕtvych

Dnešná svätá omša sa začína slovami: „Vstal som z mŕtvych a znova som s tebou!“

Toto je najkrajšie veľkonočné prianie. Aj my sme si navzájom želali radostné sviatky. Aby tieto sviatky boli ozaj radostné, nato nestačí len pozdrav. Radosť z neho sama nepríde, aj keď zaiste nám boli zvlášť milé tie pozdravy, ktoré sme dostali od tých, čo sú blízki nášmu srdcu.

Teda radosť má mať počiatok v našom srdci. Ale odkiaľ ju tam vziať? Celé evanjelium je predsa radostné posolstvo.

Skutočne v ňom od samého začiatku je spomínaná radosť: Radosť pri zvestovaní (Zachariáš, Alžbeta); radosť pri Ježišovom narodení (zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkému ľudu); a celý Ježišov život je radosťou, veď kade chodil, všade dobre robil: svadba v Káne, zázračné nasýtenie na púšti, uzdravovanie chorých, vzkriesenie mŕtvych a ešte mnohé iné.

A vieme, že nešlo ani o víno v Káne Galilejskej, ani o chlieb pri nasýtení zástupov, ani o uzdravenie u chorých – tu išlo všade o Božiu blízkosť. Človek potrebuje Boha! Ak má pocit Božej blízkosti, potom už necíti ani hlad, ani smäd.

Ak dovtedy by sa bol bil o hlt vody a skyvu chleba, teraz by sa aj o to posledné podelil – lebo Boh je tu, Boh napĺňa jeho vnútro. Mnohí zdraví si priali cez celý život byť chorí, len aby sa aj ich mohol dotknúť Ježiš.

A práve pocit Božej blízkosti, dotyku Boha, robí človeka vnútorne radostným. Už nemá záujem o seba, chce sa podeliť s druhými o všetko, čo dostal. Už chápeme? Radosť budú mať aj tí druhí vtedy, keď my budeme žiť v Božej blízkosti; a tak to, čím budeme naplnení, môžeme odovzdať aj druhým.

Učeníci Peter a Ján prišli k hrobu – našli plachtu a šatku, ale Ježišovo telo nie. A predsa: Ján píše, že „videl a uveril“. Aj my viďme a verme! Veď Kristus nám všetkým posiela svoj pozdrav, ktorý znie: „Vstal som z mŕtvych a znova som s tebou!“ Aleluja!