Zrná Božieho slova

Nech je v nás totiž postoj voči zrnám Božieho slova akýkoľvek, ľahostajný, s chvíľkovým nadšením alebo s hromadou starostí, Božie slovo sa nás chce aspoň dotknúť, ak sa už nemôže zakoreniť.

Koľko námahy vkladáme do obyčajnej zeme pod nohami, aby sme ju trochu skultivovali a zúrodnili! Nemali by sme s rovnakou námahou „skultivovať aj zem nášho srdca“, aby v ňom Božie slovo nemalo iba párminútovú životnosť?!

Ak totiž Božie slovo čítame, hovoríme alebo ho nosíme v sebe, v tej chvíli diabol od nás uteká. Nedivme sa, že zlý duch robí všetko preto, aby nás zbavil Božieho slova, ktoré aj v túto chvíľu padá do nášho srdca. Ako ho teda nestratiť a udržať živé? Prvé, čo musíme urobiť, je zamilovať si Božie slovo.

Už overená skúsenosť hovorí, že čo nemilujeme, to si ani nevážime a ľahko strácame. Ak teda milujeme Božie slovo, nielenže v nás rastie, ale prináša aj bohatú úrodu a požehnanie. Ďalším krokom je odumieranie.

Čiže naučiť sa postupnému „zomieraniu“ svojim predstavám, názorom, túžbam či plánom, aby sa naplno prejavili Božie zámery s mojím životom. Nakoniec k tomu všetkému potrebujeme trpezlivosť a vytrvalosť. Božie slovo sa totiž dáva v podobe zrna, nie v podobe hotového chleba.

Kým sa stane skutočným pokrmom, najprv ho musíme prijať, starať sa oň, odstraňovať to, čo ho znehodnocuje, v uvažovaní ho „rozomlieť“, až potom sa stane pre mňa chlebom. To všetko chce čas a námahu. Dúfam, že aj dnešné slovo z rúk Božieho rozsievača padne do dobrej zeme nášho srdca a prinesie bohatú úrodu.