Nedeľné homílie

Evanjelium o veľkej žatve a nedostatku robotníkov počúvame opäť v čase, keď sa predstavujú tváre nových kňazov, vstupujúcich do žatvy ľudských duší. Oveľa intenzívnejšie to prežívajú tí, ktorí ich osobne poznajú a najlepšie vedia, čo sa skrýva za týmito tvárami v Katolíckych novinách alebo na spomienkových obrázkoch.

Pri rôznych recepciách, banketoch a podobných stolovaniach sa často vytvára „uzavretá spoločnosť“ s pozvanými hosťami a dohodnutými pravidlami, takže sa tam nemôže objaviť hocikto.

Opäť sme sa cez veľkonočné nedele dostali k najväčšiemu tajomstvu našej viery, ktoré možno vložiť do rovnice: 1 = 3 a 3 = 1. Jeden Boh v troch osobách a trojica osôb v jednom Bohu. Priznajme si však, že sme už niekedy uvažovali nad tým, či bolo potrebné takto „zaťažiť“ našu vieru, v ktorej – nech už túto pravdu vykladáme podľa najnovšej alebo najstaršej teológie – aj tak skončíme pri slove tajomstvo.

Medzi najnavštevovanejšie chrámy Ríma patrí aj antický Panteón, pôvodne pohanský chrám zasvätený všetkým bohom, ktorý sa v roku 609 stal kresťanským a je zasvätený Panne Márii, patrónke mučeníkov. Medzi zvláštnosti tohto chrámu patrí aj jedinečný zdroj svetla – obrovský deväťmetrový kruhový otvor v kupole chrámu.

V evanjeliu sa započúvame do časti Ježišovej modlitby, ktorú vyslovil po Poslednej večeri, teda krátko pred svojou smrťou. V tejto modlitbe zaznelo jeho vyznanie lásky a vzájomnej zhody medzi Otcom a Synom, ale aj dôležitá prosba za nás všetkých, ktorí sme mu uverili.