Nedeľné homílie

Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ S takýmto označením Krista má už dnešný človek problém – byť označený ako „baránok“ sa jednoducho nenosí, je to slabé, až smiešne označenie.

V niektorých časopisoch býva obľúbená rubrika začínajúca otázkou: Viete, že...? Napríklad: Viete, že názov rieky Jordán znamená „zostupujúca z Danu“? Že je to najdlhšia rieka v Izraeli (251 km), ktorá preteká cez Tiberiadske jazero a ústi do Mŕtveho mora? Že sviatok Ježišovho krstu sa začal osobitne sláviť až od roku 1969? Že v talianskej Parme nájdete až štvorposchodové osemuholníkové baptistérium (krstiteľnicu) a vo Florencii zasa jedno z najkrajších baptistérií na svete so vzácnou pozlátenou Rajskou bránou?

Tak ako si prežil včerajšieho Silvestra?“ pýta sa sused suseda. „Ani sa nepýtaj, včera som ešte nevedel, kam pôjdem, a dnes zasa neviem, kde som včera bol.“ Dúfam, že vy si budete dobre pamätať nielen silvestrovský deň, ale s jasnou mysľou vnímate tento novoročný, na ktorý pripadla nielen nedeľa, ale aj slávnosť Bohorodičky Panny Márie.

Stiahnuté radiátory, menej blikajúcich svetiel, úsporný režim, skromnejší štedrovečerný stôl, menej darčekov, v kostoloch o čosi chladnejšie a v televíziách aj nejaká dobrá správička o ľudskosti, ktorú sa patrí vložiť aspoň na Vianoce.

Za čias jedného stredovekého panovníka sa do praxe uviedlo zvláštne nariadenie, aby v každom kostole bola umiestnená dlhá palica. Dôvod? Ak niekto z veriacich počas bohoslužieb zadriemal až tak, že mu hlava klesla príliš hlboko, mal sa k nemu priblížiť kostolník a štuchnutím palice do chrbta prebrať spiaceho k bdelosti.