Nedeľné homílie

Tretia nedeľa v Cezročnom období - A

„Krajina Zabulon a Neftali... Galilea pohanov!“ Neviem ako vám, ale mne táto Izaiášova geografia dlho nič nehovorila, takže som si pri nej vždy kládol otázku: Prečo takéto slávnostné, až poetické zvýrazňovanie akéhosi okrajového územia, ktoré dnes by pápež František nazval jedným slovom: periféria?!

Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ S takýmto označením Krista má už dnešný človek problém – byť označený ako „baránok“ sa jednoducho nenosí, je to slabé, až smiešne označenie.

V niektorých časopisoch býva obľúbená rubrika začínajúca otázkou: Viete, že...? Napríklad: Viete, že názov rieky Jordán znamená „zostupujúca z Danu“? Že je to najdlhšia rieka v Izraeli (251 km), ktorá preteká cez Tiberiadske jazero a ústi do Mŕtveho mora? Že sviatok Ježišovho krstu sa začal osobitne sláviť až od roku 1969? Že v talianskej Parme nájdete až štvorposchodové osemuholníkové baptistérium (krstiteľnicu) a vo Florencii zasa jedno z najkrajších baptistérií na svete so vzácnou pozlátenou Rajskou bránou?

Tak ako si prežil včerajšieho Silvestra?“ pýta sa sused suseda. „Ani sa nepýtaj, včera som ešte nevedel, kam pôjdem, a dnes zasa neviem, kde som včera bol.“ Dúfam, že vy si budete dobre pamätať nielen silvestrovský deň, ale s jasnou mysľou vnímate tento novoročný, na ktorý pripadla nielen nedeľa, ale aj slávnosť Bohorodičky Panny Márie.

Stiahnuté radiátory, menej blikajúcich svetiel, úsporný režim, skromnejší štedrovečerný stôl, menej darčekov, v kostoloch o čosi chladnejšie a v televíziách aj nejaká dobrá správička o ľudskosti, ktorú sa patrí vložiť aspoň na Vianoce.