Dialóg Ježiša so Samaritánkou pri tritisícročnej studni s hĺbkou 41 metrov nám postupne ukáže, že ide o niečo vzácnejšie a hlbšie ako o vodu z Jakubovej studne. Dotknúť sa srdca človeka je oveľa náročnejšie ako spustiť prázdne vedro do hlbokej studne.

Ak Boh dá, udalosť Pánovho premenenia, o ktorej vždy uvažujeme počas Druhej pôstnej nedele, budeme tento rok sláviť ešte raz ako osobitný sviatok v prvú augustovú nedeľu. Ale teraz sa na ňu pozrime očami Matúšovho evanjelia.

Pôstna púšť, do ktorej sme vstúpili Popolcovou stredou a ktorú nám v túto pôstnu nedeľu umocňuje aj Matúšovo púštne evanjelium, chce pripomenúť niekoľko dôležitých faktov pre náš duchovný život.

Známe trestné pravidlo „oko za oko a zub za zub“ sa zapísalo nielen do starozákonnej Knihy Levitikus, ale aj do starobylého Chammurapiho zákonníka v Babylone, ktorý vytesali 1750 rokov pred narodením Krista do dvojmetrovej kamennej čiernej dosky.

Evanjelium tejto nedele nás nielen podrží dlhšie na nohách, ale dotkne sa aj niektorých citlivých stránok nášho života. Hneď na začiatku nás povzbudí, aby sme život podľa prikázaní nežili len z povinnosti, ale naplnili ho láskou; že zabiť človeka možno nielen rukou, ale aj slovom; že pri vzájomnom zmierení máme byť rýchlejší ako náš nahnevaný brat; že zhrešiť môžeme aj v myšlienkach, nielen skutkom; že máme mať odvahu odťať každú príležitosť k hriechu a stáť si za slovom daným človeku aj Bohu.