Na sviatok Svätej rodiny sa začína v našich diecézach svätý rok. Ako pútnici nádeje chceme kráčať naším životom s dôverou v Božiu pomoc a ochranu podľa vzoru nazaretskej rodiny.

Vianociam dávame rôzne prívlastky – sviatky pokoja, sviatky lásky, sviatky rodiny, sviatky radosti alebo aj kresťanské sviatky. Všetko, čo tým chceme vyjadriť, je pravdivé a dôležité. Ale to všetko je vlastne iba ovocie Vianoc, nie samotné posolstvo. 

Advent sa chýli ku koncu. Celý čas sme sa chystali na stretnutie s Pánom, na stretnutie s Bohom, ktorý sa stal človekom. Čakanie na stretnutie je aj v živote našich rodín. Vianoce sú predsa časom návštev.

Kto je dlhšie preč z domu, vie, ako dokáže domov chýbať, a pozná ten pocit, keď sa vracia. Neraz sú to návraty po niekoľkých týždňoch ťažkej práce v zahraničí, návraty zo študijného pobytu, niekedy aj z rôznych dôvodov návraty po dlhých rokoch.

Stále dookola tá istá stará pesnička. Takto si niekedy zvykneme povzdychnúť. Hlavne vtedy, keď sa niekto vyhovára, ospravedlňuje, alebo aj vtedy, keď sa nám vracajú staré hriechy, opakujú zlozvyky, od ktorých sa nevieme oslobodiť...