Učeníci sú už dlho najbližšími priateľmi Učiteľa z Nazareta, ktorého sláva sa šíri po celej Palestíne. Aby ho mohli nasledovať, zanechali všetko a išli za ním. A tak rastie v nich pocit, že majú právo rozhodovať o tom, čo je a nie je v súlade s pôsobením ich Majstra

Evanjelium tejto nedele nás konfrontuje s druhou správou o umučení, ktorú uvádza evanjelista Marek. Ani Peter, ako prvý z apoštolov, nie je schopný spojiť vyznanie „ty si Kristus“ s potupou kríža. Sám Ježiš zdôraznil, že túto cestu nie je ľahké prijať čisto ľudským myslením. A preto hovorí apoštolom, aby odložili uvažovanie podľa ľudských kritérií a prijali logiku Božieho kráľovstva.

Stabat Mater dolorosa, týmito slovami začal blahoslavený Jacopone da Todi svoju najslávnejšiu skladbu Stála Matka bolestivá, ktorá sa tak preslávila, že ju neskôr Cirkev zaradila do liturgie ako sekvenciu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie.

Iba Marek ako jediný zo štyroch evanjelistov zachytil vo svojom diele udalosť uzdravenia hluchonemého. Nejde však len o jedno z mnohých uzdravení, ale ide o poučenie pre tých, ktorí chcú byť Ježišovými učeníkmi.

Farizeji a zákonníci sa cítia byť predstaviteľmi a zároveň neomylnými strážcami pravej viery. Z tejto pozície kritizujú Ježiša, ktorý podľa nich nedodržiava tradície otcov a koná v rozpore so zákonom.