Katolícke noviny

Pri príprave tohto „manželského“ čísla KN som spomínala na svoj svadobný deň. Večer predtým bolo všetko nachystané, premyslené, načasované, tip-top. Ráno nám pre vysoké horúčky vypadol dohodnutý sobášiaci kňaz, dve hodiny pred obradom stále neboli pripravené stoly, aby sme si ich mohli ozdobiť, cestou sa zosypali škatule s koláčmi a počas programu pre hostí mi pri scénke úplne vypadol text.

Keď ma šéfredaktor Ján Lauko poprosil o komentár k téme manželstva, povedal som si, že toto je vážna téma. Čo ja k tomu vôbec môžem napísať? Po dlhšom uvažovaní som nadobudol pocit, že o manželstve bolo povedané už všetko, že už k tomu nie je čo dodať. Ako poznamenala moja manželka, manželstvo je potrebné už len žiť. A má pravdu. Je tu ale jeden, pre niekoho malý a pre iného veľký otáznik: ako?

Evanjelium prvej februárovej nedele predstavuje Ježiša v pohybe: vyšiel zo synagógy, išiel k Petrovej testinej, vydal sa uzdraviť mnohých chorých, šiel do susedných dedín, chodil po celej Galilei. „Ježišov neustály pohyb nám hovorí niečo dôležité o Bohu,“ začal Svätý Otec poludňajší príhovor. „Ježiš, ktorý vychádza v ústrety zranenému ľudstvu, nám zjavuje Otcovu tvár.“

Konečne sa usmial. Pútnici prítomní na poslednej januárovej audiencii boli svedkami malého, no dojímavého zázraku. Štvorročný Alessandro sa po vyše dvoch rokoch usmial.

Kláštor Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku a tunajšiu farnosť sv. Ladislava spravujú bratia minoriti už vyše tridsať rokov. Pôsobili tam aj pred barbarskou nocou v roku 1950.