Katolícke noviny

Milí čitatelia, to najcennejšie, čo kresťan môže mať, je pokrm večného života – Eucharistia. Jej prijímaním prehlbujeme náš duchovný rast a stávame sa účastnými autentickej lásky Boha k nám. Vďakou Cirkvi za Eucharistiu je zavedenie sviatku Božieho tela. Zaslúžila sa oň svätá Juliana z Lutychu (1192 – 1258). O jej snahách a ešte viac o historickom kontexte ustanovenia sviatku Kristovho tela a krvi sa dozviete z článku na stranách 3 a 8.

Vo svojom kňazskom živote najradšej slávim Eucharistiu. Pre mňa je najväčším Ježišovým darom. Vnímam ju ako obetu, pokrm, Pánovu prítomnosť, ale aj ako prostriedok nášho zjednocovania. Často pri Eucharistii myslím na Ježišovu prosbu, „aby všetci boli jedno“. Trápi ma, že v súvislosti so zavedením možnosti prijímať Eucharistiu aj na ruku sa z tohto veľkého daru jednoty pre niekoho stal nástroj rozdelenia. To určite naši biskupi nechceli!

Ak je Duch Svätý naozaj v nás, musí sa to prejavovať v našich skutkoch. Aj takéto posolstvo zaznelo na turíčnych slávnostiach v slovenských pútnických miestach.

Svätý Otec na úvod generálnej audiencie v stredu 1. júna pokračoval dvanástym dielom cyklu o zmysle a hodnote staroby.

Pápež František sa pri modlitbe Raduj sa, nebies Kráľovná v nedeľu Zoslania Ducha Svätého 5. júna prihovoril veriacim zhromaždeným na Námestí svätého Petra z okna Apoštolského paláca.