Posolstvo z Baziliky Santa Maria Maggiore

V stredu 5. júna zazneli v Bazilike Santa Maria Maggiore modlitby a spevy slovenských biskupov a pútnikov. Spolu tak začali ďalší deň v Ríme, ktorý sa niesol v myšlienkach na Božiu Matku.

Martina Halúsková 06.06.2024
Posolstvo z Baziliky Santa Maria Maggiore

Snímky: Barbora Kullačová

Jedna z najstarších mariánskych bazilík, ktorá v sebe ukrýva mnoho tajomstiev, ako aj krásy, sa stala cieľom návštevy ad limina. Podľa tradície sa Panna Mária zjavila vo sne aristokratovi Giovannimu a pápežovi Libériovi, pričom žiadala o postavenie chrámu na jej počesť na mieste, kde uprostred leta začal zázračne padať sneh. Veriaci si každoročne tento zázrak pripomínajú lupeňmi kvetov, ktoré padajú z vysokého stropu baziliky.

Na tomto výnimočnom mieste zaznelo dnes aj slovenské zvolanie „Zdravas´, Mária!“ pri slávnostnom odhalení svetoznámej ikony Salus populi Romani.

ŽIVÉ VÍNO

Slová homílie svätej omše zazneli z úst arcibiskupa Jonáša Maxima. Venoval ich prítomným spolubratom a pútnikom, no aj všetkým veriacim, ktorí ostali doma na Slovensku. Hovoril o interpretácii obrazu Matky Božej ako tej, „ktorá sleduje všetko, čo sa deje, akoby mala prst na pulze toho, čo sa odohráva. Ona jediná si všimla, že chýba víno, aj keď nebola v organizačnom tíme.“

Jonáš Maxim vnímal jej príklad aj na púti ad limina v Ríme, no aj v Cirkvi na Slovensku. Pri veľkých úlohách a majestátnych miestach, v zaneprázdnení či zhone si často nevšímame to, na čom naozaj záleží.

„Aj teraz, keď chodíme po dikastériách, v každom je prítomný obraz alebo socha Panny Márie. Dokonca je aj pri výťahu ako tá,“ pokračuje, prikladajúc si prst k perám, „ktorá ukazuje, že mlčať je veľmi dôležité a najnevyhnutejšia je prítomnosť Boha.“

Arcibiskup hovoril o tom, ako je dobre mať logicky, presne usporiadané veci a dobre pripravené slávnosti, no ako ľahko pritom zabudneme na to, že nám v skutočnosti chýba duchovné víno, ktoré je také potrebné. A môže sa tak stať hocikomu, či už v pápežských bazilikách v Ríme, alebo v našich slovenských kostoloch. Poskytol však účinný recept:

„Stačí prítomnosť Matky Božej, stačí prítomnosť vody – obyčajnej matérie a viery v Krista a zrazu máme víno.“

DEDIČSTVO OTCOV

Hlavným celebrantom svätej omše bol biskup Viliam Judák, ktorý privítal všetkých prítomných a predovšetkým motorkárov, ktorí putovali až z Nitry, aby na oltár priniesli vzácny dar.

Cez celú Európsku kultúrnu cestu sv. Cyrila a Metoda niesli Proglas preložený do taliančiny.

„Proglas je výnimočné dielo nielen z pohľadu minulosti, ale je aktuálne i dnes,“ hovorí pre TK KBS jedna z organizátoriek podujatia Andrea Bakošová. „Som presvedčená, že mnoho Slovákov sa minimálne zarazí nad kontroverzným porovnaním prezentácie Proglasu motorkármi.“ Vyjadrila tiež svoju nádej v to, že práve takáto zvláštnosť prebudí u Slovákov záujem o Proglas, ktorý má prečítaný iba málokto.

Dnes prišiel tento starosloviensky poklad do Ríma. Proglas, predslov k evanieliu z pera Konštantína Filozofa, je báseň, ktorá do našich myslí vliala nádej porozumenia a v našich srdciach prebudila túžbu po poznaní. Teraz ju priniesli do Ríma motorkári, ktorí putovali až zo Slovenska. Proglas, preložený do taliančiny, aby mu rozumeli opäť ďalšie veľké národy, ostane vo Večnom meste, keď ho biskupi odovzdajú pápežovi ako jeden z darov.

ÚRYVOK Z PROGLASU

...povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok,
túžiaci Božím rastom rásť už odteraz:
bo kto by túto prostú pravdu nevedel:
tak ako semä, ktoré padlo na nivu,
tak isto každé ľudské srdce na zemi

dážď Božích písmen potrebuje pre seba,
aby plod Boží vzrástol v ňom čo najväčšmi.
Kto môže všetky podobenstvá povedať,
čo národ bez kníh obžalujú, usvedčia,
že nehovorí hlasom zrozumiteľným?