Rehoľné sestry pestujú vinič a vyrábajú víno

Jednou z najstarších kongregácii v Holandsku sú norbertínky z kláštora Sint – Catharindal  (Údolie sv. Kataríny) v Oosterhoute, ktorý existuje už 750 rokov. 

Napriek dlhej a občas búrlivej histórii si sestry dokázali udržať svoje kláštorné budovy a pôdu okolo nich. O pôdu sa vždy snažili starať a nezmenilo sa to ani v súčasnosti. Akurát sa zmenili plodiny, ktoré pestujú. Ako informuje portál Aleteia, sestry z plodov ich práce na poli vyrábajú víno.

Víno odkazujúce na Ježiša

Prečo práve víno? Pretože to má biblický základ a odkazuje to aj na Ježiša. 

Pôvodnou ideou však bolo pestovanie chmeľu, no po dlhšom uvažovaní sa sestry zhodli na tom, že výroba piva nie je v súlade s imidžom ženského kláštora. A preto v roku 2015 začali vyrábať víno. Ďalším dôvodom prečo sestry začali s výrobou vína, bolo aj zachovanie si zdravého finančného základu do budúcnosti.

Pôda, na ktorej sestry pracujú má rozlohu asi 7,5 hektára, teda približne 10 futbalových ihrísk, a zároveň je to miesto, kde ich rád 365 rokov pestoval kukuricu a pásol kravy. Vďaka tomuto je v súčasnosti pôda pripravená a ideálna na pestovanie hrozna.

Názvy z histórie

Sestry vyrábajú rôzne druhy vín a ich názvy väčšinou odkazujú na mená svätcov alebo históriu a kultúru tejto komunity. Známy je napríklad biely Norbertus, ktorého názov vznikol na počesť zakladateľa rádu. Alebo ružový Ricver, ktorý je zase pomenovaný podľa prvej  norbertínskej mníšky. Okrem týchto druhov nájdete aj mnoho ďalších, ako napríklad Augustinus či Chardonnay, ktorého kláštornú vládu dodržiava rád Norbertínov. 

Sestry Norbertínky vyprodukujú priemerne 40 000 fliaš za rok. Nie vždy sa im to však podarí a niekedy ich prekvapí aj nadprodukcia. Stalo sa tak napríklad minulý rok, keď pre horúce počasie vyprodukovali až 64 000 fliaš, ktoré už nedokázali predať. V podobnej situácii sa ocitli aj v roku 2020 počas pandémie. Napriek takýmto starostiam považujú sestry z rádu nárast zásob vína za dar od Boha.

O vinič sa nestarajú samy

Plocha, na ktorej rehoľníčky pracujú, je veľká, no sestier býva v kláštore len desať. Iba ťažko by samy mohli obrobiť takú veľkú plochu, zbierať na nej hrozno a následne fľaškovať víno. Každý rok im preto prichádza na pomoc 130 dobrovoľníkov vrátane ľudí s mentálnym postihnutím. Spolu odstraňujú burinu, zbierajú plody, lisujú ich. Pre ľudí to môže byť relax a zároveň svojou prítomnosťou pomôžu aj sestrám. Tie im ako vďaku ponúkajú duchovné ovocie.

Naplnenie duchovných potrieb

Takáto forma práce ponúka ľudom osobný rast, pokoj a ticho. Okrem toho nájdu v kláštore útočište na uspokojenie svojich duchovných potrieb prostredníctvom pobytu v kláštore, kde môžu vykonávať duchovné cvičenia. Taktiež sa tam konajú rekolekcie alebo sestry chodia na noc do penziónu. A tak je prostredie kláštora miestom, v ktorom sa všetci stretávajú s Bohom, so sebou samým a s ostatnými.