Téma

Sviatosťou birmovania sa mladý človek stáva dospelým kresťanom. Ako však rozvíjať vieru a kresťanský život aj ďalej a neuhasiť Ducha hneď na začiatku? Jednou z odpovedí je spoločenstvo.

Meno Chiara patrí v Taliansku už dlhé roky medzi najpoužívanejšie. Medzi jeho nositeľkami sa však sa uplynulých sto rokov našli tri významné ženy, ktoré – hoci mali rozdielne príbehy – svojím životom inšpirovali ľudí po celom svete.

Dva mesiace jari roku 1871 boli v Paríži poznačené vládou ľavicových povstalcov. V tejto vláde Parížskej komúny videli Marx, Engels a Lenin prvú diktatúru proletariátu, keď moc prevzala pracujúca trieda. Pred 150 rokmi sa to všetko skončilo krvavým kúpeľom a najvyššiu cenu za túto vládu zaplatil parížsky arcibiskup a mnohí katolícki kňazi. Proces blahorečenia jedného z nich stále prebieha.

Človek aj napriek prekážkam sa zvyčajne usiluje splniť si individuálnu povinnosť, nevzdávať sa pri dosahovaní dôležitého cieľa a vytrvať pri rozpoznanom dobre aj v nebezpečenstve či ťažkostiach. Niektorí ľudia to označujú ako guráž. Tá však nemá takú trvácnosť ako odvážnosť, ktorá sa zakladá na pevnej vôli. 

Každý má svoju cestu životom. Tá vlastná sa pre niekoho môže zdať úplne obyčajná. Nie je to však prípad jezuitu Ladislava Šofranka (81). O jej nepredvídanej kľukatosti, keď však cítite riadenie v réžii dobrotivého Boha, nám povedal on sám.