Téma

Kraslice zdobíme na mnoho spôsobov. Umelkyni Viere Slezákovej najviac učarovala technika oblepovania kraslíc bavlnkou, ktorá je v jej rodných Vajnoroch v Bratislave, kde dodnes žije, tradičná. Venuje sa i maľovaniu jedinečného vajnorského ornamentu. A nielen na veľkonočné vajíčka.

Iný kraj, iný mrav platí aj pri slávení veľkonočných sviatkov, obzvlášť v zahraničí. Majú niečo spoločné s tými našimi? Poďte s nami do Azerbajdžanu, Hondurasu a na Filipíny.

Veľkonočná nedeľa vo Vatikáne je čímsi výnimočná. Okrem toho, že sláveniu svätej omše predsedá pápež, vikár Krista, nástupca sv. Petra a hlava Cirkvi, na Námestí sv. Petra je umiestnená ikona Najsvätejšieho Spasiteľa, tzv. Acheropita. Ešte pred samotným začiatkom svätej omše sa pred touto ikonou vykonáva obrad s názvom Peter, svedok zmŕtvychvstania a pápež si uctí tento obraz Najsvätejšieho Spasiteľa.

Asi ťažko sa dozvieme, kde presne bol v skutočnosti Ježišov hrob. Keďže odvtedy ubehlo už 2000 rokov, miest, kde sa mohol nachádzať, je niekoľko – tradičnejších a bizarných. Od Japonska cez indický Kašmír až po tri miesta v Jeruzaleme. Tie priblížil Ján Majerník.

Stigmatizácia, čiže nosenie Kristových rán na tele, je niečo, čo sa vymyká nášmu ľudskému chápaniu a máme pred tým, pochopiteľne, prirodzený rešpekt. V dávnej i nedávnej histórii sa však so stigmatizovanými ľuďmi, ktorí dostali tento vzácny, no bolestivý dar, stretávame pomerne často, či už so zasvätenými alebo laikmi, mužmi alebo ženami.