Stigmatizácia, čiže nosenie Kristových rán na tele, je niečo, čo sa vymyká nášmu ľudskému chápaniu a máme pred tým, pochopiteľne, prirodzený rešpekt. V dávnej i nedávnej histórii sa však so stigmatizovanými ľuďmi, ktorí dostali tento vzácny, no bolestivý dar, stretávame pomerne často, či už so zasvätenými alebo laikmi, mužmi alebo ženami.

Ahoj, kamaráti!
Veľká noc, správa o Ježišovom zmŕtvychvstaní, je tým najväčším sviatkom, ktorý môžeme my kresťania sláviť.

Najdôležitejším momentom Kristovho pôsobenia je pre kresťanov jeho zmŕtvychvstanie. Prečo ho teda najčastejšie zobrazujeme ako potupeného na kríži a nie ako osláveného? Vysvetľuje dogmatický teológ a rektor Univerzitného pastoračného centra v Nitre Ľubomír Hlad.

Smrť na kríži bola natoľko potupnou formou trestu, že v starovekom Ríme takto nepopravovali ani odsúdených z radov vlastných občanov. Táto metóda mučenia, ktorým si prešiel Kristus, zahŕňala prvky najbrutálnejšieho týrania.

Pašiové hry sa stali tradičnou súčasťou Veľkonočného obdobia. Väčšinou sa hrajú v kostoloch či na námestiach a zapájajú sa do nich miestni amatérski herci. Len čosi vyše hodiny od slovenských hraníc sa v rakúskom Burgenlande pašiové hry odohrávajú v starom kameňolome pod holým nebom. A je to naozaj zážitok.