Žijeme dobu informovanosti. Okamžite máme na dosah nielen aktuálne vedecké poznatky, ale aj správy z opačnej strany zemegule a najmä pseudozaujímavosti zo spoločenského života. Radi zalovíme na sociálnych sieťach, aby sme čo-to  uchmatli z klebiet. Na spokojný život to zďaleka nestačí.
   
 

Ahoj, kamaráti!
Pomohli by ste Svetlúšikovi natrhať sedmokrásky?

Kedy sa oženíš? Prečo nikoho nemáš? Kedy budem mať vnúčatá? Otázky, ktoré zabolia. Najmä ak prídu v bolestivejšej podobe. To ťa nikto nechce? Nemôžeš sa viac snažiť? Alebo ak rovno dorazia ako (vyslovené či medzi riadkami zanechané) konštatovania. Si neschopný. Mala by si schudnúť. Všetci tvoji kamaráti sa už poženili; asi bude v tebe nejaký problém. 

Hádam nikdy nie je na cintorínoch tak živo ako teraz. Kvety nielen na hroboch, ale aj okolo nich. Včely bzučia, vtáky spievajú, plody dozrievajú. V tomto období kvitnú kvety – ale aj vädnú. Nevieme, ktorá jar bude naša posledná. Vďaka ti za to, Pane. Tak aspoň vieme, že nemáme strácať čas.

Konor mal štyri roky, keď vypadol z päťdesiateho tretieho poschodia newyorského mrakodrapu. O dva roky neskôr sa ho otec, slávny spevák Eric Clapton, pýta: „Poznal by si moje meno, keby sme sa stretli v nebi? Bolo by to rovnaké, keby sme sa stretli v nebi?“