Uznanie staroslovienčiny za bohoslužobný jazyk malo veľký význam aj z liturgického hľadiska. O tom, čo tento krok znamenal pre Cirkev, sme sa rozprávali s liturgistom ŠTEFANOM FÁBRYM.

Hoci tieto úvahy písal Štefan Hanakovič vo veku staršieho pána, ako by boli šité na dnešnú dobu. Nielen preto, že majú dĺžku a formu statusov, ale aj vďaka hĺbke a múdrosti, ktorá z nich razí. 

Ako vnímali apoštolskú cestu Jána Pavla II. v roku 1995 štátni predstavitelia či evanjelici? František Rábek hovorí, že od každého bola snaha spraviť všetko na dôstojný a zdarný priebeh návštevy.

Na prelome júna a júla 1995 sa Slovensko pripravovalo na dovtedy asi najväčšiu zahraničnú návštevu v jeho krátkej histórii samostatnosti. Do krajiny pod Tatrami prišiel po druhýkrát v priebehu svojho pontifikátu pápež Ján Pavol II. Pôvodne mal prísť iba na dva dni, nakoniec však jeho apoštolská cesta na Slovensku trvala až štyri dni - od 30. júna do 3. júla. O niektorých menej známych zaujímavostiach tejto návštevy sme sa rozprávali s biskupom Františkom Rábekom, ktorý bol predsedom prípravného výboru. 

Dnes si už možno neuvedomujeme, aký význam malo uznanie cyrilo-metodskej staroslovienčiny za liturgický jazyk Cirkvi. Popri latinčine, gréčtine a hebrejčine to bol iba štvrtý jazyk, v ktorom sa na Západe slúžili bohoslužby. A ďalší jazyk nepribudol dlhé stáročia až do Druhého vatikánskeho koncilu, keď bolo schválené slávenie v národných jazykoch. Čo vlastne o tomto výnimočnom míľniku našej histórie vieme?