Hoci sa komunisti snažili zo spoločnosti vykoreniť ducha viery, hĺbka reality Vianoc zapálila iskru nádeje aj v tých najtemnejších väzniciach a srdciach. Štedrosť Štedrého dňa bola bolestnou pre ľudí na slobode, ktorým chýbali blízky. Vianoce však totalitný režim nezničil, naopak, sviatky často zjemnili aj tých najtvrdších tyranov.

Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 Katolícka cirkev patrila k jeho najväčším a najsilnejším ideovým odporcom. Komunistická ideológia sa preto snažila nahradiť duchovný obsah veľkých kresťanských sviatkov čisto svetskou náplňou. Takýmto spôsobom chcela eliminovať aj charakter Vianoc.

„Pochopiť vesmír znamená vziať do úvahy aj chápanie človeka a naopak, pochopiť človeka nemožno mimo ľudstva, ľudstvo mimo života a život mimo vesmíru. A ešte jednoduchšie povedané: Fenomén vesmír uzatvára fenomén človeka a fenomén človek uzatvára fenomén vesmíru,“ vysvetľuje v rozhovore pre Katolícke noviny výnimočná žena, vedkyňa, filozofka - profesorka Zlatica Plašienková, ktorá pôsobí na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Každý rok si nás sviatky Pánovho narodenia podmaňujú. Fascinuje nás, ako zastavia hektiku okolo nás, upokoja náš život, oživujú dieťa v nás a prebúdzajú tichú radosť z Boha a z ľudí okolo nás. Prehlbujú túžbu po láske, dobrote a pravde a Boh je zrazu možnosťou aj pre tých, ktorí nechcú, aby bol. Znamenité je, keď nám Vianoce zvrúcnia vzťah k Ježišovi, k  tomu Slovu, ktoré sa stalo telom. Stalo sa ním pre nás v tom svete, o ktorý Boh nestráca ani dnes záujem. 

„To je človek!“ – asi takýmito slovami by som charakterizovala lekára, ktorý stojí na čele kardiochirurgického oddelenia Detského kardiocentra v Bratislave. Primár Matej Nosáľ (48) patrí k ľuďom, ktorí sú nielen profesionáli od hlavy po päty, ale disponujú i hlbokou pokorou, ľudskosťou a normálnosťou. A za takýchto ľudí treba vždy ďakovať Bohu.